Stĺpek po našem

Február 2008 / Prečítané 1570 krát
   Dze sú tý časy, ket zme sa f škole učily, že najúžasnejší den, jaký táto krajina zažila bol petadvacáty február 1948, práda hnet po sédmem novembri 1917, ale to naščascí nebolo u nás a uš len málo ludzí si to pamatalo. Jako tá diktatúra proletarijátu vypadala, to uš si pamatajú vácerý. Jeden múj velyce dobrý známy f časoch normalyzácije povedzel: „keby zme pryjaly Maršalúf plán, neskaj zme tu mohly mat Semyramydyne záhrady. Mal pravdu, ale nedalo sa. Tak zme vyše štyricet rokú trpely za to, že zme vyhrály vojnu. Já vým, že dúchotci a presvečený bolševici si rádzi spomenú na mléko za dve koruny a rošky po štyricet halýru, ale uš nespomenú nástupný plat inžinýra, a to, že okrem tých roškú a mléka v opchodze o moc výcej any nebolo. Nevým, čím to je, že nekerý ludé lúba bolševika furt, tak jako ich to učily f škole súdrušky učitelky. Možno je to tým, že sa o šecko vedzely postarat a nám stačilo len chodzit do roboty (gdo nechodzil, bol prýživnýk!), nechodzit do kostela, držat hubu a pravydelne sa zúčastnovat prvomájových manyfestácijí. Nat šeckým držal ochrannú ruku Ústredný výbor za výdatnej pomoci eštébé, kerá jako dobre výme vlézla úplne šadze, do fabrýk a úradú, do škól, armády, do cirkví aj diplomacie, do opchodu aj do umená. Pre istotu opsadzily aj SZM a KSČ, čo keby náhodú nejaký vnútorný neprýtel... Po revolúciji nygdo z nych nevyšel skrátka. Prečo aj, šak informácie sú najcenejší opchodný artykl. Tak isto jako aj f Česku, velyce fryško zabúdame. Klydne bes mihnucá oka ich znova volýme, ot meského zastupitelstva aš po parlament, úplne šadze. No a ony sa potom len usmývajú a usmývajú, aš majú naras vačinu šecko opsadzá a ty úsmevy sa zmená na škodoradostný rehot. Ne, né, nebude to deset, alebo dvacet rokú, ale štyricet, pravdepodobne aj výcej, kým budeme slušná krajina. Slušná krajina neznamená byt v EÚ, alebo NATO, dokonca any šengen z nás slušnú krajinu neurobý. Slušná krajina je taká, gdze si ludé váža jeden druhého ale nadešecko zákon. Krajina, gdze o vysokých postoch rozhoduje odbornost a kvalyta človeka, né známosci a stranýcka prýslušnost. Krajina, gdze ludé žijú rádzi.


Zúctu Váš strýco Lajo strycolajo@centrum.sk
 

Ohodnoťte článok: