Bohatý kostrový hrob z 15. storočia vo farskom kostole

December 2007 / Prečítané 1469 krát
 V lete 2006 prebehol v súvislosti so stavebnými prácami, predchádzajúcimi inštalácii podlahového vykurovania, dodatočný archeologický výskum interiéru farského kostola v Pezinku. Svojimi zisteniami doplnil informácie získané rozsiahlym výskumom v roku 2005.
Najdôležitejším objavom dodatočného výskumu bol nález kostrového hrobu, súčasťou ktorého boli 4 dukáty Žigmunda Luxemburského (1387 – 1437). Hrob sa nachádzal v osi hlavný vchod, vstup do krýpt a oltár. Orientácia Z-V (hlava jedinca na západnej strane a nohy smerujú na východnú stranu) sa držala zaužívaného kresťanského pohrebného rítu (jedinec pozerá smerom na vychádzajúce slnko – Krista). V hrobe sa nachádzal jedinec bližšie neurčeného pohlavia a veku. Výbavu hrobu tvorili zlaté mince umiestnené na ramenách nebožtíka resp. približne v oblasti lebky. Je veľmi pravdepodobné, že tieto boli pôvodne umiestnené v mieste očí. V hrobe sa tiež našli malé fragmenty strieborných a zlatých – eventuálne pozlátených nití, pochádzajúcich z výšivky odevu. Vzhľadom na milodary a predovšetkým umiestnenie hrobu na najčestnejšom mieste kostola, v osi pred oltárom v strede hlavnej lode môžeme predpokladať, že sa jedná o príslušníka rodiny donátorov kostola – pravdepodobne niekoho z rodiny grófov zo Sv. Jura a Pezinka, pochovaného v prvej polovici 15. storočia. Predpokladu nasvedčuje aj skutočnosť, že hrobové miesto bolo rešpektované aj v nasledujúcich storočiach a nedošlo k jeho poškodeniu ani narušeniu mladšími hrobmi.
   Nájdené pozostatky boli vyzdvihnuté a následne podrobené antropologickému výskumu. Podľa jeho záverov sa jedná o veľmi poškodené kostrové ostatky dospelého jedinca, ktorého pohlavie sa nedá jednoznačne určiť, keďže zachované časti vykazujú mužské i ženské pohlavné znaky. Ak išlo o muža, jedinec mal výšku cca 165 cm, ak o ženu, tak cca 162 cm. Jedinec zomrel vo veku 30 – 40 rokov.
Vychádzajúc z archeologického výskumu, známych historických údajov, výsledkov antropologického a numizmatického rozboru sme sa pokúsili o bližšiu identifikáciu jedinca. Dukáty Žigmunda Luxemburského sú dôležité pre určenie doby pohrebu. Úplne presné chronologické zaradenie na ich základe nie je možné, keďže v tomto období sa na minciach neuvádzali presné roky ich razby a niektoré sa vyrábali pomerne dlhú dobu. S istotou možno povedať, že všetky nájdené dukáty boli vyrazené ešte pred rokom 1427. Datujúc hrob do prvej štvrtiny 15. storočia umožnili zúžiť výber a vysloviť hypotézu o osobe, pochovanej na čestnom mieste farského kostola v Pezinku.
   Ak vychádzame z predpokladu, že sa jedná o príslušníka rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka, donátorov kostola, do úvahy pripadajú dve osoby, známe z dobových písomných prameňov, a to aj napriek skutočnosti, že sa obe dožili pravdepodobne vyššieho veku, ako je predpokladaný vek jedinca, pochovaného v skúmanom hrobe. V prvom rade by sme mohli uvažovať o Jurajovi I., pochovanom v pezinskom farskom kostole a ako to oznamuje jeho epitaf, zosnulom v roku 1426. V písomných prameňoch prvýkrát vystupuje v roku 1384 a v čase smrti mal teda viac ako 40 rokov. Kostrové pozostatky nenesú znaky zranení, ktoré by sme u človeka, vychovaného v duchu stredovekej rytierskej kultúry očakávali. Že sa Juraj I. nevyhýbal priamej bojovej konfrontácii dosvedčuje aj informácia o výzve na súboj, adresovaná v roku 1399 Petrovi zo Sv. Jura. Na základe dnes dostupných historických prameňov môžeme uvažovať aj o Kláre z Héderváru, manželke Mikuláša II. z Pezinka. Klára z Héderváru bola dcérou Jakuba Héderváryho a jeho prvej manželky Kataríny. Dátum jej narodenia a úmrtia nie sú známe. Prvýkrát ju písomné pramene spomínajú v roku 1393 v súvislosti s výkupom šopronského majetku Rust, ktorý priniesla do manželstva. Ďalší dokument zaoberajúci sa týmto majetkom pochádza z roku 1426. Absencia zmienky o Kláre v ňom by mohla naznačovať, že v čase jeho vyhotovenia už nežila. Žiaľ, výrazné poškodenie kostrových pozostatkov zo spomínaného hrobu neumožňuje jednoznačne určiť pohlavie jedinca. Na základe súčasného stavu poznatkov archeologického, historického a antropologického výskumu sa prikláňame k záveru, že telo pochovaného jedinca patrilo žene a tak pripadá do úvahy s veľkou mierou pravdepodobnosti Klára z Héderváru.
Význam nálezu z farského kostola podčiarkuje aj skutočnosť, že bol nominovaný na udelenie výročnej ceny časopisu Pamiatky a múzeá v kategórii objav roka 2006.

Petra Pospechová,  Peter Wittgrúber, Mestské múzeum v Pezinku
 

Ohodnoťte článok: