Štefan Prokop – Zanechať stopu
Eva Holubánska-Bartovičová / Október 2007 / Prečítané 3572 krát
GALÉRIA PROKOP a MESTSKÉ MÚZEUM v Pezinku pripravili pre Pezinčanov i návštevníkov nášho mesta zatiaľ najrozsiahlejšiu výstavu prác sochára pod názvom ŠTEFAN PROKOP – Zanechať stopu.

Retrospektívna výstava tvorby akad. sochára Štefana Prokopa je výnimočnou príležitosťou zhliadnuť v ucelenom obraze odkaz, ktorý po sebe zanechal. Ucelený obraz však nie je kompletný. V pozostalosti existujú sochy a reliéfy, ktoré sú v pomocnom materiále sadre a hrozí im zánik. Žena Štefana Prokopa Natália Prokopová si zobrala ako svoje životné poslanie zachrániť jeho tvorbu. Jeho dielo je uzavreté a ako uvádza výtvarný teoretik Bohumír Bachratý „predstavuje špičkovú kvalitu v oblasti modernej slovenskej i európskej plastiky a kresby“. Píše o ňom:
– Štefan Prokop sa narodil 25. septembra 1941 v Galante. V roku 1967 absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, oddelenie figuratívneho sochárstva u profesora J. Kostku. V zložitej a dusnej atmosfére sedemdesiatych a osemdesiatych rokov patril k najvýznamnejším osobnostiam svojej umeleckej generácie i celého čistého frontu slovenskej výtvarnej moderny. Vystavoval doma i v zahraničí, zúčastnil sa na viacerých medzinárodných sochárskych sympóziách (v talianskom Fanane získal v roku 1984 Veľkú cenu). Venoval sa figuratívnej sochárskej tvorbe, reliéfu, medailérstvu, monumentálnej plastike a kresbe. Humanizmus Štefana Prokopa, jeho poetika i filozofia, vysoká estetická i výtvarná kvalita - dávajú jeho dielu nadčasový význam a rozmer, ktorý by nemal zaniknúť ani po predčasnej smrti umelca a mal by zostať trvalou, živou súčasťou našej kultúry a umenia dneška i budúcnosti.
Výtvarný teoretik Ján Abelovský dodáva: „Prokopove sochy a kresby majú zvláštnu vlastnosť. Provokujú u svojich vnímateľov, jedno či zasvätencov alebo laikov – akúsi prvotnú inštinktívnu schopnosť zažívať ,pocity krásy´ bez potreby ich dodatočného intelektuálneho zdôvodňovania.“
Výtvarná teoretička Ľuba Belohradská o soche, ktorá mala byť súčasťou výtvarného plenéru v belgickom „Midleči“ (Middelheim), ale kvôli tým, čo počas komunistického režimu rozhodli, že nebude – hovorí: „Socha Ruky je hodna Ejzenštejnovho svetla.“
Blízky umelcov priateľ, filmový režisér Dušan Hanák, o ňom napísal: „Štefan Prokop bol slobodný a morálny človek. Myslím, že bol cudný a vášnivý zároveň. Zvedavý a posadnutý... Mal svoj osobitý svet a súčasne objavoval svety v iných ľuďoch. Vedel sa nadchnúť chvíľami bezprostrednosti tých, ktorí nemajú dve tváre a mal rád humor. Povedal, že priateľstvo je aj nevinnosť... Niekedy pôsobil nesmelým dojmom, ale mal v sebe odvahu prvolezca a naozajstného tvorcu. Bol pokorný, senzitívny a zároveň divoký a nespútaný. Musel byť sám, ale potreboval lásku a skutočnú blízkosť ľudí. Bol zraniteľný, hrdý a veľkorysý... Všetko ostatné o ňom vieme z jeho sôch, kresieb a reliéfov. Mal schopnosť zvnútorniť hmotu.“
Kto nezažil umelca v jeho žití, charakteristikách, či tvorbe – má teraz tú jedinečnú možnosť... Zoznámiť sa s jeho dielom, alebo pripomenúť si všetko to známe i neznáme, nie umelé, lež prirodzené – ktoré evokuje krásu i nadšenie pre život, hoci krátky... Veď všetko vôkol nás je pominuteľné...
„Na jednom z jeho ,zakázaných´ a nevhodných reliéfov sedí muž s hlavou v dlaniach a jeho okrídlený dvojník odlieta zo zeme. Ak je to anjel, je súčasťou bytosti pozemského človeka. Tento obraz imaginácie a sily duchovného človeka Štefana Prokopa je i záznamom smutnej skutočnosti, že bez výstrahy odišiel a stratil sa v oblakoch...“ (Dušan Hanák)
Eva Holubánska-Bartovičová
Kontakt: Galéria PROKOP, Potočná 5, tel. 033/641 1166, 0915 815 712
Mestské múzeum v Pezinku – Stará Radnica, M. R. Štefánika, tel. 033/641 2306
Kontakt: Galéria PROKOP, Potočná 5, tel. 033/641 1166, 0915 815 712
Mestské múzeum v Pezinku – Stará Radnica, M. R. Štefánika, tel. 033/641 2306
Ohodnoťte článok:




