OdoslaťOdoslať VytlačiťVytlačiť

Štefan Prokop – Zanechať stopu

Eva Holubánska-Bartovičová / Október 2007 / Prečítané 3572 krát
 GALÉRIA PROKOP a MESTSKÉ MÚZEUM v Pezinku pripravili pre Pezinčanov i návštevníkov nášho mesta zatiaľ najrozsiahlejšiu výstavu prác sochára pod názvom ŠTEFAN PROKOP – Zanechať stopu.
   Výstava sa koná pri príležitosti 20. výročia úmrtia významného slovenského sochára, ktorý žil a tvoril v Pezinku. Zomrel 22. novembra 1987. Začala sa vernisážou v Galérii Prokop na Potočnej ulici. Jej súčasťou bolo aj predstavenie vína s etiketou reprodukcie diela Štefana Prokopa – Sen (bronzový reliéf), iniciované prokonzulom Európskeho vinárskeho rytierskeho stavu Ing. Františkom Slezákom. Kurátorom výstavy, ktorá potrvá do 25. novembra, je PhDr. Ján Abelovský, CSc. umelecký riaditeľ Aukčnej spoločnosti SOGA. Expozícia sochárových diel, inštalovaná v Mestskom múzeu pozostáva zo súkromných i štátnych zbierok slovenských galérií.
   Retrospektívna výstava tvorby akad. sochára Štefana Prokopa je výnimočnou príležitosťou zhliadnuť v ucelenom obraze odkaz, ktorý po sebe zanechal. Ucelený obraz však nie je kompletný. V pozostalosti existujú sochy a reliéfy, ktoré sú v pomocnom materiále sadre a hrozí im zánik. Žena Štefana Prokopa Natália Prokopová si zobrala ako svoje životné poslanie zachrániť jeho tvorbu. Jeho dielo je uzavreté a ako uvádza výtvarný teoretik Bohumír Bachratý „predstavuje špičkovú kvalitu v oblasti modernej slovenskej i európskej plastiky a kresby“. Píše o ňom:
– Štefan Prokop sa narodil 25. septembra 1941 v Galante. V roku 1967 absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, oddelenie figuratívneho sochárstva u profesora J. Kostku. V zložitej a dusnej atmosfére sedemdesiatych a osemdesiatych rokov patril k najvýznamnejším osobnostiam svojej umeleckej generácie i celého čistého frontu slovenskej výtvarnej moderny. Vystavoval doma i v zahraničí, zúčastnil sa na viacerých medzinárodných sochárskych sympóziách (v talianskom Fanane získal v roku 1984 Veľkú cenu). Venoval sa figuratívnej sochárskej tvorbe, reliéfu, medailérstvu, monumentálnej plastike a kresbe. Humanizmus Štefana Prokopa, jeho poetika i filozofia, vysoká estetická i výtvarná kvalita - dávajú jeho dielu nadčasový význam a rozmer, ktorý by nemal zaniknúť ani po predčasnej smrti umelca a mal by zostať trvalou, živou súčasťou našej kultúry a umenia dneška i budúcnosti.
   Výtvarný teoretik Ján Abelovský dodáva: „Prokopove sochy a kresby majú zvláštnu vlastnosť. Provokujú u svojich vnímateľov, jedno či zasvätencov alebo laikov – akúsi prvotnú inštinktívnu schopnosť zažívať ,pocity krásy´ bez potreby ich dodatočného intelektuálneho zdôvodňovania.“
   Výtvarná teoretička Ľuba Belohradská o soche, ktorá mala byť súčasťou výtvarného plenéru v belgickom „Midleči“ (Middelheim), ale kvôli tým, čo počas komunistického režimu rozhodli, že nebude – hovorí: „Socha Ruky je hodna Ejzenštejnovho svetla.“
   Blízky umelcov priateľ, filmový režisér Dušan Hanák, o ňom napísal: „Štefan Prokop bol slobodný a morálny človek. Myslím, že bol cudný a vášnivý zároveň. Zvedavý a posadnutý... Mal svoj osobitý svet a súčasne objavoval svety v iných ľuďoch. Vedel sa nadchnúť chvíľami bezprostrednosti tých, ktorí nemajú dve tváre a mal rád humor. Povedal, že priateľstvo je aj nevinnosť... Niekedy pôsobil nesmelým dojmom, ale mal v sebe odvahu prvolezca a naozajstného tvorcu. Bol pokorný, senzitívny a zároveň divoký a nespútaný. Musel byť sám, ale potreboval lásku a skutočnú blízkosť ľudí. Bol zraniteľný, hrdý a veľkorysý... Všetko ostatné o ňom vieme z jeho sôch, kresieb a reliéfov. Mal schopnosť zvnútorniť hmotu.“
   Kto nezažil umelca v jeho žití, charakteristikách, či tvorbe – má teraz tú jedinečnú možnosť... Zoznámiť sa s jeho dielom, alebo pripomenúť si všetko to známe i neznáme, nie umelé, lež prirodzené – ktoré evokuje krásu i nadšenie pre život, hoci krátky... Veď všetko vôkol nás je pominuteľné...
   „Na jednom z jeho ,zakázaných´ a nevhodných reliéfov sedí muž s hlavou v dlaniach a jeho okrídlený dvojník odlieta zo zeme. Ak je to anjel, je súčasťou bytosti pozemského človeka. Tento obraz imaginácie a sily duchovného človeka Štefana Prokopa je i záznamom smutnej skutočnosti, že bez výstrahy odišiel a stratil sa v oblakoch...“ (Dušan Hanák)
 
Eva Holubánska-Bartovičová
Kontakt: Galéria PROKOP, Potočná 5, tel. 033/641 1166, 0915 815 712
Mestské múzeum v Pezinku – Stará Radnica, M. R. Štefánika, tel. 033/641 2306
 
Ohodnoťte článok: