Cajlania ožívajú, majú aj richtárku

Júl 2007 / Prečítané 1994 krát
   Cajla bola do 1. januára 1948 samostatnou obcou. Odvtedy je súčasťou Pezinka. Sobáš s blízkym a väčším susedom prijali občania s pochopením.
   Hoci je od zlúčenia takmer 60 rokov a vymreli už generácie starých Cajlanov, ich potomkovia nezabúdajú na svoj pôvod, tradície, zvyky a nárečie. Našťastie, vždy keď sa zdalo, že je všetkému už koniec, našli sa lokálpatrioti, ktorí niečo vymysleli. Takto by sme mohli hovoriť o skvelých cajlanských divadelných ochotníkoch, futbalistoch, motoristoch, hudobníkoch a iných činnostiach, ktoré obyvateľov aktivizovali a mnohým pripomenuli ich príslušnosť.
   V roku 2003 sa stretla hŕstka štyridsiatnikov s myšlienkou obnoviť stavanie májov. Tieto sa na Cajle stavali vždy pri kostole a pri krčme, oni sa rozhodli pre jeden – pri kostole. Keď už máj stál, spoločne odišli do blízkeho bufetu Pod hrušku, kde ich čakal kotol gulášu, vínko, pivo, koláče. O všetko sa postarali sami, samozrejme pomohli aj sponzori.

Richtárka Mária Lichtnekerová.

   Na posedení sa bavili aj o tom čo ďalej, napokon si sľúbili, že zo stavania májov urobia tradíciu. Dokonca rozmýšľali, čo urobiť, aby bol program ešte zaujímavejší. Majka Lichtnekerová prišla s návrhom, aby z recesie mali aj svojho richtára, ktorý bol v čase samostatnosti obce samozrejmosťou. Zaujímavá myšlienka sa ujala, všetci uznali, že pri širších aktivitách ich musí niekto riadiť. Hneď sa aj spontánne rozhodli, že prvým novodobým richtárom bude Maroš Tretina. Jeho otec bol jeden z tých, čo kedysi na Cajle stavali máje.
   Richtárovo pôsobenie potom ešte dotvárali. Jeho funkčné obdobie určili na jeden rok. Našli ochotného a zanieteného pomocníka Oskara Hanúska, ktorý okrem toho, že ich činnosť precízne dokumentuje, stal sa organizátorom voľby richtára.
   Povinnou výbavou richtára je širák s nápisom, aby každý vedel s kým má do činenia. Potom musí mať nožík, pretože ten patrí k Cajlanovi. Miesto richtárskej palice má štek, klasický z agátového dreva. Štek preto, lebo Cajlania boli zväčša vinohradníci. Pri akte voľby richtára používajú kusisko kameňa, to preto, že okolité lúky a vinohrady sú priam posiate väčšími kameňmi.
   Pri voľbe richtára má hlavné slovo prísažný Oskar Hanúsek. Vybraný kandidát na richtára prisahá, že sa bude starať o blaho cajlanského ľudu, že ho bude zjednocovať, aby si všetci uvedomili, že patria k sebe, aby sa stretávali a pomáhali si v dobrom i zlom. Potom nového richtára plesnú štekom, dostane širák a pani richtárová nožík, aby tvorili nerozlučnú dvojicu.
Stalo sa už tradíciou, že každý richtár prinesie do cajlanskej komunity niečo nové. Druhý richtár Ľuboš Čech dal vyrobiť cajlanskú zástavu s erbom a založil tradíciu Anabálov. Od toho času ich spolu s hodovou zábavou organizujú každý rok.
   Pri stavaní mája ženy chystajú a viažu stužky, chlapi ho upravia, zodvihnú a pevne osadia. Potom spoločne odídu na májovú zábavu, na ktorej hrá Braňo Peřina. K dispozícii je občerstvenie, o ktoré sa postará vždy iný sponzor. Pred polnocou je akt prijímania právoplatných Cajlanov. Vyberú troch až štyroch naturalizovaných občanov, ktorí tu žijú už dlhšie, za ten čas sa mali s Cajlanmi poriadne zblížiť a naučiť sa reč. Musia urobiť test z cajlančiny, skúšajú ich čo ktoré slovo znamená, majú povedať niečo po cajlansky a čosi o sebe. Prijatí uchádzači dostanú ozajstný certifikát Cajlana, v ktorom sa uvádza, že sú právoplatným členom cajlanskej obce. Ceremoniál končí po polnoci ohňostrojom.
   Za richtárčenia Ľuboša Hančíka začali s odmeňovaním najlepšieho strelca a hráča žiackeho futbalového družstva. Oboch za tieto úspechy odmenia vecnou či finančnou odmenou, ktorú im poskytne sponzor. V tomto období pozoruhodnou bola oslava osemdesiatky známeho Cajlana, bývalého vodára Lajka Ondrejkoviča. Prišli gratulanti a nechýbala ani živá hudba. Nebola to žiadna rýchlokvasená zostava – zahrať prišla celá vinosadská dychovka Vinosadka.

                              Richtárska putovná zástava.

   Terajšia richtárka Mária Lichtnekerová za svojho pôsobenia rozšírila dianie na Cajle o Deň detí. Na miestnom ihrisku im pripravili rôzne súťaže, odovzdali im darčeky od sponzorov, mohli sa povoziť na štvorkolkách. Bavili sa aj rodičia pri hádzaní siahovice a iných súťažiach.
   Richtárka má ešte ďalšie plány, rada by zorganizovala šachové popoludnia pre deti, turnaj v hre Človeče, nehnevaj sa! pre tínedžerov a stretnutie starších dôchodcov.
   Aktivít teda pribúda, niektorí občania by privítali už pravidelnú klubovú činnosť. Preto sa rozhodli, že založia občianske združenie – Združenie Cajlanov, ktoré bude mať svoj štatút a plán činnosti. Oficiálne ho dali zaregistrovať na ministerstve vnútra. Združenie sa bude starať o pravidelné aktivity pre rôzne skupiny občanov. Majú už prisľúbené priestory v bývalej škôlke. Všetko okolo združenia chcú dotiahnuť na jeseň.
   Teda ani na Cajle nespia, ako to často zaznieva pri porovnávaní aktivít s Grinavčanmi. Aj Cajlania si uvedomujú, že život v komunite môže byť zaujímavejší a pestrejší, ale tiež to, že spoločnými silami, za pomoci poslancov, sa dá dosiahnuť viac aj pri presadzovaní svojich požiadaviek v rámci mesta.
Milan Oravec

Ohodnoťte článok: