Krušičova kúria vo svetle pamiatkového výskumu

Júl 2007 / Prečítané 3050 krát
  Archeologické a pamiatkové výskumy, realizované v uplynulom období v centre mesta, priniesli nové poznatky a informácie o stredovekej zástavbe tohto priestoru a upresňujú doterajšie predstavy o podobe starého Pezinka. Výskumy sú ideálnym doplnkom písomných prameňov, pomerne skúpych na údaje topografického charakteru v spomínanom období.
   Posledný pamiatkový výskum, ktorý uskutočnila z iniciatívy mesta Mgr. Elena Sabadošová, prebehol v súvislosti s plánovanou komplexnou rekonštrukciou objektu na Radničnom námestí 9, známym ako Krušičova kúria. Zameral sa na zodpovedanie otázky primárnej a priebežných funkcií objektu a veku. Výskum pri tom vychádzal zo starších hodnotení, označujúcich objekt ako dom s renesančným jadrom.
   Aj na základe výsledkov stavebno-historického skúmania možno Radničné 9 stotožniť s Perghauzom, ktorý spomína listina z roku 1425. Týmto dokumentom si pezinskí grófi Juraj a Mikuláš rozdelili Pezinok a medzi osobitne vymenovanými budovami sa uvádza aj veľký rožný dom na hornom konci Garbiarskej ulice (dnešná Holubyho ul.). Rožný dom, patriaci k hradu, spomína aj urbár pezinského panstva z roku 1601. Privilégium Mateja II., povyšujúce Pezinok na slobodné kráľovské mestečko, tiež uvádza tento dom, pričom pripomína, že je známy ako krušičovský. Pol roka po vydaní privilégia prebehla zámena majetkov medzi mestečkom Pezinkom a kráľovským erárom. Touto zámenou získal Pezinok do svojej držby kúriu, ktorá nebola panovníkovi „na veľký úžitok“.
   Staré daňové písomnosti, súpisy mestských a štátnych daní, poskytujú konkrétne informácie o majiteľoch nehnuteľností v meste. Nájdeme v nich aj našu kúriu – uvádzanú ako obecný dom resp. obecný dom s vojenskou ubytovňou. Takto ju zachytávajú aj dve najstaršie mapy mesta. Obecný dom spomína aj účet mestského staviteľa z roku 1691. V tomto roku sa mestský zamestnanec, zodpovedný za starostlivosť o mestské budovy, postaral o opravu izieb v obecnom dome, aby v nich potom počas troch dní ubytovali generála Caraffu. S jeho menom sa spájajú smutne známe prešovské jatky – popravy prívržencov Tökölyho povstania, odsúdených vojenským súdom, ktorému predsedal práve Caraffa.
   V roku 1871 sa Pezinok stal sídlom Kráľovského okresného súdu, ktorý umiestnili do mestskej budovy na námestí. Pre potreby súdu slúžila aj v prvej polovici 20. storočia. V roku 1925 darovalo mesto Pezinok dom č. 9 na Hlavnom námestí spolu s dvorom československému eráru pre potreby okresného súdu a sirotského úradu. Podmienkou darovania bolo, že v prípade preloženia súdu z Pezinka bude dom vrátený späť mestu. Mesto si vyžiadalo užívanie pivničných priestorov ako svojich vínnych pivníc.
   K základným zisteniam pamiatkového výskumu patrí poznanie o zložitom a viac etapovom vývoji domu, ktorý v najstaršej podobe tvoril iba malú časť z jeho súčasného pôdorysu. Najstaršia časť domu je umiestnená v dnešnom uličnom krídle – v kontakte s dnešnou budovou mestského úradu a tvoril ho dom s dvoma nadzemnými, z kamenného muriva vystavanými podlažiami. Nález gotických kamenných krákorcov, vsadených do západnej fasády najstaršieho zisteného domu, doložil, že predstavoval nárožný dom. Práve na základe tejto skutočnosti je možné stotožniť ho s objektom z roku 1425. Ak nerátame zámok a farský kostol ide o najstaršiu známu, doteraz stojacu stavbu v meste.
   Pozvoľný a trvalý rozvoj Pezinka na prelome stredoveku a novoveku a najmä jeho povýšenie na slobodné kráľovské mestečko v roku 1615, predstavujú ďalšie rozvojové impulzy pre samotný objekt, ktorý je v správe mesta. V nasledujúcich stavebných etapách, ukončených okolo polovice 17. storočia, dosiahol dom podstatnú časť svojho renesančného stavebného objemu a priblížil sa vzhľadom tej podobe, v ktorej ho poznáme dnes. Začiatkom 20. storočia bol objekt architektonicky zjednotený do harmonického celku. Fasády nadobudli jednotný blokový výraz a jednotné členenie s použitím historizujúcich barokovo-klasicistických prvkov v modernom prejave.
   Dnešná hodnota domu na Radničnom námestí je viazaná na stredoveké a renesančné jadro, postupne prestavované podľa potrieb aktuálnych majiteľov a jeho funkčného využitia. Budova je svedectvom vývojových zmien, ťažiskovo sústredených do obdobia od neskorého stredoveku, renesancie, neskorého baroka a prvej tretiny 20. stor. Aj napriek dlhodobej absencii odborne chápanej údržby a napriek nevhodným zásahom realizovaných najmä v 2. polovici 20. storočia má kúria zachované originálne prvky – súčasti architektúry (kamenné gotické krákorce, neskorobarokový kúreniskový otvor, stredoveké i renesančné omietky, neskorobarokové stropy s maliarskou výzdobou, štukové prvky a pod.), ktoré si zaslúžia našu pozornosť a náležitý prístup.
   Návrh pamiatkovej obnovy objektu vychádza zo skutočnosti, že najkomplexnejšie je na budove zachované obdobie konca 19. a prvej tretiny 20. storočia. Niektoré priestory je však možné „vrátiť“ do podoby, akú mali v období renesancie, prípadne neskorého baroka. Reštaurovanie a následnú prezentáciu si iste zaslúžia také architektonické detaily, ako maľovaná výzdoba v miestnostiach na poschodí, gotické kamenné krákorce, omietky, či arkáda na poschodí. Po skončení plánovanej obnovy pribudne na námestí, po Starej radnici a Tureckom dome ďalšia historická dominanta mesta.

Petra Pospechová, Peter Wittgrúber, Mestské múzeum v Pezinku
 

Ohodnoťte článok: