Z histórie športu - Ľadový hokej v Pezinku

Ondrej Skovajsa / Apríl 2007 / Prečítané 1438 krát
Pokračovanie z č. 2/2007
   V treťom roku činnosti sme už hrali na hádzanárskom ihrisku, pre nás klzisku v miestnom parku.
   Mali sme súhlas od mesta a výhodou bolo, že tam boli tri vodovodné vývody a pomocou hadíc sme ľahšie urobili ľadovú plochu v rozmere 40 x 18 metrov. Výdatne nám pomáhali miestni hasiči tým, že nás nechali v ich priestoroch aj v noci si trochu pospať a tak pri dobrom nočnom mraze sme plochu polievali aj štyrikrát za noc. Bolo to výhodnejšie ako predtým v tehelni. Problém bol vtedy, keď začal padať sneh, museli sme ho odhŕňať. Ale vždy sa našlo dosť priaznivcov, ktorí nám pomáhali.
   Ďalšia výhoda bola v tom, že vstup na klzisko bol cez jeden vchod, od hasičskej stanice. Vstupné si už nepamätám, ale nebolo vysoké, aj preto bola návštevnosť veľká. Pribúdali aj naši priaznivci, neraz doniesli aj riedené varené vínko, čo si pochvaľovali najmä naši hostia – súperi. No v žiadnom prípade nešlo o nejaké opíjanie sa.
   V dňoch keď sme nemali zápas, nechali sme korčuľovať aj verejnosť, čo ľudia prijali veľmi kladne. Za mierny poplatok sa mohli pokorčuľovať, samozrejme, aj naši členovia, a pokiaľ sme niektorí vedeli základné prvky krasokorčuľovania, ochotne sme pomáhali v ich korčuliarskych začiatkoch. Ja som hral hokej čoraz menej. Roky pribúdali – začal som hrať ako 33 ročný – a videl som, že treba skončiť. Aj sa tak stalo a potom som robil pre klub administratívne veci, skrátka dievča pre všetko. Bolo to rozhodne náročnejšie, ako aktívne hrať.
   K tým krasokorčuliarskym začiatkom. Niečo som pochytil od bratov Nídlovcov, niečo poctivým tréningom, pozorne som sledoval lepších a hodne som sa priučil. S partnerkou na ľade – nebudem ju menovať – sme vo dvojici pekne korčuľovali, čo sa divákom páčilo. Žiaľ, už nežije, zomrela pomerne mladá.
   Asi toľko o mojej športovej činnosti v mladosti. Zostali mi len pekné spomienky, mnohí kamaráti a priatelia, s ktorými spomíname na našu mladosť, ktorá je už, žiaľ, v nenávratne.
Ondrej Skovajsa, (priatelia mi hovoria Macej)
 

Ohodnoťte článok: