Hnevám sa na výčiny vandalov

Peter Wittgrúber / Apríl 2007 / Prečítané 1449 krát
  Pezinok sa hrdí tým, že je centrom Malokarpatského regiónu. V rámci podpory cestovného ruchu sa tu skvalitňujú služby, infraštruktúra, budujú sa naučné chodníky, lavičky.
   Aj prednedávnom sa otváral Vinohradnícky naučný chodník, ktorý bol vybudovaný s podporou fondov Európskej únie. Jeho súčasťou boli okrem informačných tabúľ s popisom histórie vinohradníctva, geologického podložia, prírodných pomerov, vinohradníckych prác a ďalších, aj dva altánky s lavičkami, kde si mohli návštevníci v pokoji oddýchnuť a ako atrakcia aj váhadlová studňa. Zámerne hovorím boli. Už počas otvorenia chodníka bolo niekoľko tabúľ poškodených, lavičky boli posprejované, v opravenej studni boli nahádzané plastové fľaše a iné odpadky. To všetko by sa ešte dalo opraviť. Avšak v čase, keď píšem tieto riadky si to nemyslím. Počas niekoľkých víkendov vandali poškodili ďalšie tabule, ukradli vedro z váhadlovej studne a jeden altánok úplne zničili. Možno namietnete, že aj toto by sa dalo opraviť, ale ja už hovorím nie. Už totiž neverím, že tá hŕstka nadšencov, ktorá sa v tomto meste roky snaží niečo budovať aj pre ostatných, bude mať silu opäť niečo urobiť s vedomím, že to nevydrží ani jeden rok. Cyklochodník z Pezinka do Senca mal životnosť necelý mesiac. Vinohradnícky chodník možno dva. Nebyť baníkov z Malokarpatského baníckeho spolku, tak by Banícky náučný chodník už tiež asi neexistoval.
   Vandalizmus však nie je len problémom náučných chodníkov a nejakých tabúľ na okraji mesta. Stretávame sa s ním dennodenne. Na sídliskách i v centre mesta. Poničené autobusové zastávky, podpálené smetné koše, pošliapaná a vytrhaná zeleň. Keď to zbadáme, maximálne zanadávame na nevychovanú mládež. Je to však aj naša vina. A tou je najmä náš alibizmus. Priznajme si, koľkí z nás sme upozornili aspoň jedného človeka, ktorý zahodil cigaretový ohorok, či papier na zem, že tu má predsa smetné koše. Koľkí z nás sme volali mestskú políciu, keď sme videli ničenie mestského majetku. Asi to bude veľmi nízke číslo. Poviete si, že to je niečo úplne iné, na to je tu mestská polícia, školy a najmä rodičia, aby vychovávali svoje deti. No vandalsky sa nespráva len mládež. Rovnako aj starší ľudia znečisťujú mesto a jeho okolie. Tie čierne skládky v okolí Pezinka výrastkovia asi neurobili. Aj tie sú prejavom vandalstva. Vandalstva voči vlastnému mestu.
   Kedy už konečne pochopíme, že čo je mestské, nie je cudzie ale naše? Každého jedného občana Pezinka. A že sa ku všetkému treba správať tak, ako k vlastnému. A to nie vo význame: je to aj moje, tak si to ukradnem, ale je to aj moje, tak to budem chrániť. Možno si myslíte, že z týchto riadkov cítiť zbytočný hnev. Áno, hnevám sa. Hnevám sa nad vlastnou bezmocnosťou, hnevám sa nad zbytočne zmarenou prácou ľudí, ktorí odlišujú Pezinok od ostatných miest Slovenska tým, že ešte stále chcú niečo robiť aj pre ostatných. Nielen pre seba.
Peter Wittgrúber

Ohodnoťte článok: