Pamiatkový výskum kúrie v Grinave a jeho výsledky

Február 2007 / Prečítané 1613 krát
Dokončenie z minulého čísla

   K istým zvláštnym prvkom patrí tzv. panelácia fasád. S jednoduchou paneláciou sa stretávame na kúriách už z obdobia okolo polovice 14. storočia a v ranom období renesancie. Stavebné úpravy na skúmanom objekte a v ich rámci pravdepodobná strana slohových prvkov sú však dôvodom na istú opatrnosť. Sme toho názoru, že v objekte a sprievodnom exteriéri by bolo vhodné realizovať v budúcnosti archeologický výskum, ktorý má možnosť zodpovedať niektoré otázky s pomocou očakávaných nálezov v kultúrnych vrstvách a prípadne definitívne zodpovedať otázky spojené so vznikom tohto vskutku starobylého objektu.
   K posledným ako-tak koncepčným úpravám patrí obdobie prelomu 19. a 20. storočia. Pred dvorovú fasádu bočného krídla je pristavaná veža formálne sa hlásiaca k odkazu romantizmu – neogotiky a to tvarmi odvodenými od windsorskej novogotiky.

Hlavné krídlo grinavskej kúrie. Snímka: archív MM

    Nová dispozícia v podobe nepravidelného dvojtraktu vzniká v bočnom krídle v oboch podlažiach. Mení sa tiež dispozícia pôvodne prvých dvoch miestností prízemia hlavného krídla. Tieto úpravy majú zrejmý súvis s delením priestoru na obytné účely pre pracovníkov majera patriaceho k pezinskému panstvu. 
   V roku 1950 vzniklo v Grinave jednotné roľnícke družstvo, do užívania ktorého sa dostal aj tento historický objekt. Táto kapitola pre objekt nebola šťastnou. V tomto období vymenili stropy medzi prvým a druhým nadzemným podlažím hlavného krídla.
   V severnej časti, do pôvodne obytnej a reprezentatívnej miestnosti ústilo novoutvorené schodisko, sprístupňujúce (podľa ústnych svedectiev pamätníkov) liaheň kačíc. Ak budeme hľadať väzbu k pôvodne reprezentatívnemu charakteru miestnosti šľachtického domu, tak vari iba v ušľachtilom mäsku tohto milého operenca. Týmto chceme naznačiť úpadok materiálový, architektonický, funkčný ako aj začiatok statických porúch vedúcich k zániku časti strechy a krovu.
   Čo povedať na záver? Výskumom sa nám podarilo definovať objekt, ktorý typologicky nadväzuje na kúrie goticko-renesančné, so stavebným objemom uzatvoreným v pôdoryse písmena „L“, charakteristický mohutnými kamennými murivami, so zachovanými ranorenesančnými oknami, ktoré dopĺňali menšie okná obslužných priestorov ako aj klenbami vlastnými pre striedanie doby stredoveku a novoveku. Objekt v Grinave predstavuje skôr prechodný typ medzi neskorogotickým hrádkom – tvŕdzou a renesančnými kúriami, z ktorého sa neskôr vyvinul kaštieľ ako samostatný typ šľachtického rodového a hospodárskeho sídla. Zvláštnosťou je pridaná hospodárska funkcia mlyna (neskôr aj pivovaru), ktorá z objektu tvorí unikátny komplex, ktorý sa (podľa našich vedomostí) v rovnakej typológii nezachoval v blízkom regióne. Zrejme v dôsledku hospodársko-spoločenského rozmachu obce na prelome stredoveku a novoveku vybudovali objekt mimo samotnej obce, na blízkom potoku, ktorý umožňoval utvoriť mlyn ako autentickú súčasť objektu.
   Architektúra nadväzuje na tradičné stavebné princípy a pre región charakteristické stavebné materiály – tvrdý lomový kameň, riečny (potočný) piesok, vápno. Konštrukčne a typovo je zaujímavé doloženie spevnenia (vystuženia) obvodových múrov vloženými drevenými trámami a uchytenie vnútorných deliacich priečok s obvodovými múrmi kovovými ťahadlami vloženými do murív. Reprezentatívnu úroveň historického objektu v jeho obytnej časti dokumentujú aj okná palácového typu, ktoré v proporciách a kvantite z hľadiska počtu v jednotlivých miestnostiach dosahuje architektonicko-kultúrnu úroveň talianského quattrocenta. Zachovaný priestor a široký ohniskový otvor ústiaci do komínového telesa, ako doklad barokovej úpravy domu, si aj napriek sekundárnemu narušeniu pôvodnej situácie udržal originálne hodnoty, ktoré v danom stupni zachovanosti sú skôr výnimkou.
   Objekt v Grinave si napriek rozsiahlym úpravám realizovaných v priebehu 18. až 20. storočia doposiaľ zachoval základný hmotový a priestorový výraz priznaný mu v období svojho vzniku. V kontexte obytných objektov strednej šľachty, s prevažne reprezentatívnou funkciou sprevádzanou tiež plnením hospodárskych funkcií, predstavuje skúmaný objekt originálnu architektonicko-estetickú kvalitu s výraznou historickou a spoločenskou hodnotou.
Marian Havlík, Elena Sabadošová

Ohodnoťte článok: