List z Floridy o Pezinku a Pezinčanoch

Január 2007 / Prečítané 2096 krát

   Nejaké to desaťročie naspäť, keď som z malackej strany prechádzala serpentínami Baby a na konci sa odrazu rozprestrela krajina, blyslo mi – tu by som chcela žiť... A predstavte si, že mi to zišlo na um zakaždým, pri každej ceste cez hory a vstupe do nášho chotára. Áno, už ,,nášho". Lebo minulý rok, ktorý pre iné zatracujem, teraz chválim, že myšlienka sa stala skutočnosťou, aj keď len na pol roka.
   Predtým som dôkladne prebrázdila na internete http://www.pezinok.sk , takže história i súčasnosť ma nezaskočili. Nakoniec som z toho mohla v priebehu šiestich mesiacov sama veľa vidieť, skúsiť i poznať. Aj ľudí. Milých, priateľských, ochotných a obetavých.
   Veľmi na mňa zapôsobilo pezinské Vinobranie, tá atmosféra hojnosti a dobrej nálady. Stretnutie s primátorom a jeho manželkou, ktorí neskoro večer mali čas postretať sa s ľuďmi na ulici, porozprávať sa. Pripomenulo mi to múdreho Karola IV., ktorý chodil v preoblečení medzi ľud, aby poznal jeho názory.
Aké názory majú Pezinčania sa ukázalo vo voľbách.
   V lete na provizórnej anténe v novostavbe, som chytila pezinskú TV, videla som prenosy a reportáže zo života mesta, kde interview s primátorom mali úroveň aj po štylistickej stránke a nepotreboval na to ani papier. Na podujatiach bolo vidieť, že mu na veci záleží, vedel zaujať stanovisko. Napokon, ľudia svojho človeka poznajú a kto sa osvedčil, tomu dali hlas. Naozaj je vidno kus roboty a mesto svojim koloritom sa stáva jedinečným. To robia ľudia, ktorí majú zelenú vo svojej tvorivosti.
   Čo si možno viac priať? Sú aj iné pekné miesta a mestá, ale nie všade majú vlastnú televíziu, vlastný časopis, kvalitné webové stránky, nie všade je tak čisto a príjemne.
   Teraz nemyslím na záhumenské stavenisko, kde autiaky nespomaľujú... Kde všetok prach sa usádza na čerstvú farbu domov, letí do okien, kde je to nebezpečné pre deti. Stačilo by zopár spomaľovačov na ceste a hneď by sa jazdilo ohľaduplnejšie. Aj označenie križovatky s prednosťou v jazde by sa zišlo a cestné zrkadlo na Baníckej, kde múr bráni výhľadu. Možno by stačilo dolu pri zdravotnom stredisku zosynchronizovať svetlá tak, aby zelená svietila dlhšie pre hlavný prúd, ako to vidím tu, než sa vstup do mesta inak vyrieši. Niekedy stačí málo, kozmetická úprava, majstrovský fortieľ, aby sa vlečúca sa záležitosť odrazu vybavila rýchlo, účelne a ekonomicky a odrazu je po probléme alebo aspoň sa zmenší. A to je všade a vo všetkom. Všetko sa dá, ak sa hľadá spôsob ako to urobiť.
   A nebáť sa novostí, netradičného postupu, nebáť sa niesť aj isté riziko. Naši ľudia na to majú. Vedia si nielen pomôcť, ba sa na tom aj zabavia. 

Emília Jalšovská, Florida, (krátené)


Ohodnoťte článok: