Pezinok – mesto priateľské k zdravotne postihnutým

Martin Stohl / Júl 2006 / Prečítané 1356 krát

 V tomto čísle uverejňujeme dva príspevky, ktoré sú reakciou na našu kampaň. Ich autorom ďakujeme za podnety a veríme, že zaujmú. Avizujeme augustovú tému: Ako bojujú so svojou závislosťou alkoholici. Svoje príspevky zatiaľ prisľúbil pezinský Klub Alfa. Vítaní sú i ďalší, ktorí majú skúsenosti z tejto oblasti. Termín uzávierky: 15. 8. 2006 na adresu – Mestský úrad Pezinok, č. dv. 9, e-mail: eva.lupova@msupezinok.sk.

 

Pezinok by mal byť vzorom v bezbariérovosti

   Veľmi ma potešila téma Vozičkári v 5. čísle Pezinčana. Som pôvodom z Pezinka, už desať rokov trvalo žijem v Kanade, kde pracujem ako architekt a pravidelne čítam váš časopis, odkedy bol sprístupnený cez internet. Sám nie som vozičkár, ale táto téma je profesijne i osobne môjmu srdcu blízka, preto by som sa chcel k nej vyjadriť.
Prečo by nám, čo sme zdraví, malo vôbec záležať na tom, aby sa prístupové cesty a budovy začali upravovať pre prístup malého percenta telesne postihnutých? V prvom rade preto, že nikto z nás nevie, či sa to nebude týkať aj nás samých, či našich blízkych. A na druhej strane aj Ústava Slovenskej republiky, Hlava 2 medzi základnými právami a slobodami vylučuje diskrimináciu a definuje rovnosť medzi nami všetkými bez rozdielu. Vozičkári majú síce fyzický hendikep, mentálne sú však schopní ako každý z nás uplatniť svoje schopnosti a nadania.
Váš článok správne uvádza, že jediným všeobecne záväzným nariadením, ktoré reguluje rámec bezbariérovosti, resp. navrhovanie stavieb pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, je vyhláška MZP SR č. 532/ 2002. Bezbariérovosti sa ale priamo týka len jej štvrtá časť, téme sa venuje osem strán 21-stranového dokumentu. Definície sú navyše veľmi laxné, nenázorné a všeobecné. Váš článok je tiež nepresný v tom, že spomínaná vyhláška je záväzná pre všetky novonavrhované budovy, avšak pri modernizácii a rekonštrukcii budov sú ustanovenia záväzné len "primerane" k existujúcim stavebno-technickým limitom. Čo v praxi znamená, že sa vždy nájdu dôvody, prečo sa to nedá.
Napríklad pre nás architektov v provincii Ontario je záväzný provinčný stavebný zákon, v ktorom je tejto téme venovaných 200 strán a obsahuje aj názornú ilustrovanú časť s dopodrobna rozpracovanými detailmi pre prístup vozičkára všade – od parkovacích miest, cez komunikácie vnútri budov až po uhol zavesenia zrkadla na WC. Pritom predpisy sú záväzné pre všetky verejné novostavby aj renovované stavby bez výnimiek. Prepracované predpisy sú aj vo väčšine starých štátov Európskej únie. Slovenské predpisy sú teda ďaleko pozadu a nepostačujúce, niet sa čo čudovať, že sa na uliciach a v budovách od čias komunizmu v prospech vozičkárov veľa nezmenilo.
Mám veľmi rád Pezinok a som hrdý, že pochádzam z tohto skvelého mesta. Myslím si, že Pezinok má dosť jedinečné postavenie medzi mestami na Slovensku. Nielen svojou blízkosťou k Bratislave, ale hlavne tým množstvom kvalifikovaných schopných ľudí, otvoreným a progresívnym vedením mesta, ale aj relatívnou bohatosťou v porovnaní s inými mestami podobnej veľkosti. Aj preto si myslím, že Pezinok by mohol a mal byť vzorom pre zvyšok Slovenska aj pokiaľ ide o bezbariérovosť. Samozrejme, aj tu sú obmedzené priestorové podmienky v centre, citlivé budovy a kostoly a nedostatok financií, ale samotné mesto má v právomoci minimálne usmerniť ďalšiu stavebnú činnosť na spravovanom území. A pokiaľ ide o budúcnosť – na Fakulte architektúry STU sa bezbariérovosť systematicky vyučuje od roku 1994. Preto pevne verím, že dorastá nová generácia architektov, ktorí umožnia ľuďom s fyzickým hendikepom žiť pohodlne a plnohodnotne medzi nami. Ale v konečnom dôsledku je to úloha pre každého z nás, začať treba od prehodnotenia svojho vlastného postoja.


Ohodnoťte článok: