Pozostatky biskupa grófa Pálfiho nie sú v Pezinku

Peter Sandtner / Júl 2006 / Prečítané 2116 krát
V krypte pod Farským kostolom Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku bolo a je okrem iných pochovaných aj niekoľko príslušníkov šľachtických rodov. Ak neberieme do úvahy prvého protestantského uhorského palatína Štefana Ilešháziho, najvýznamnejším pochovaným bol nitriansky biskup gróf Tomáš Pálfi. Dnes sa už však jeho telesné pozostatky v krypte nenachádzajú. Prečo?
Gróf Tomáš Pálfi bol slovenskej národnosti a narodil v roku 1623 v Bratislave alebo v Skalici. Študoval v jezuitskom kolégiu v Trnave, kde na univerzite neskôr absolvoval štúdium filozofie. Svoje vzdelanie zavŕšil štúdiom teológie v Ríme na Nemecko-uhorskom kolégiu v roku 1645. V tomto roku zároveň prijal kňazskú vysviacku. Šľachtický pôvod ho predurčil na rýchlu cirkevnú kariéru. Hneď po vysviacke ho prijal za svojho blízkeho spolupracovníka sám ostrihomský arcibiskup Juraj Lipaj, ktorý ho v tom istom roku vymenoval za ostrihomského kanonika, čo nebolo zvykom u novokňazov. Úlohou kanonikov je po smrti biskupa zvoliť dočasného správcu biskupstva – kapitulného vikára, ktorý ho spravuje až do vymenovania nového riadneho biskupa. V hodnostiach postupoval aj ďalej. Už o dva roky sa stáva hontianskym archidiakonom, neskôr zvolenským archidiakonom. Povýšený bol aj v hodnosti kanonika na kanonika – kustosa.
Onedlho vstúpil do ešte vyšších funkcií, ako bátovský opát, čanádsky sídelný biskup a svätotomášsky prepošt. Za čanádskeho biskupa ho síce vymenovali už v roku 1652, ale samotnú biskupskú vysviacku prijal až v roku 1655 v jezuitskom kostole v Trenčíne. V tých časoch nebolo výnimkou, že sídelný biskup nemal biskupskú vysviacku. Veľkú úlohu tu hrali finančné dôchodky spojené s funkciou biskupa. Čoskoro sa stal hlavou ostrihomskej kapituly (zboru kanonikov) – veľprepoštom. Po biskupskej vysviacke bol v roku 1658 menovaný za vacovského biskupa. Nakoľko vacovskú diecézu mali v rukách Turci, musel sídliť v Trnave. O dva roky prijíma hodnosť jágerského biskupa. Jágerská diecéza bola taktiež pod tureckou nadvládou, preto bolo jej sídlo premiestnené do premonštrátskeho kláštora v Jasove pri Košiciach. Ako jágerský biskup vykonal významný počin tým, že 4. 6. 1664 vydal zakladajúcu listinu Kňazského seminára sv. Ladislava v Košiciach. Za 30 000 zlatých odkúpil od Alžbety Rákociovej majetok Heyce a daroval ho tomuto semináru. V tejto úlohe posvätil aj Františkánsky kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Malackách súčasne so Svätými schodmi. Tieto sväté schody sú kópiou schodov, ktorými kráčal Kristus k Pilátovi. V každom schode sú zamurované pozostatky niektorého svätého. Preto po nich veriaci kráčajú kľačiačky. Sväté schody môžeme nájsť len na troch miestach na svete (Jeruzalem, Rím, Malacky). Tento kostol totiž františkánom daroval jeho príbuzný Pavol Pálfi. Na jeho výstavbu použili Pálfiho zámoček. V roku 1669 sa Tomáš Pálfi presťahoval do Bratislavy, kde okrem titulu prepošta bratislavskej kapituly získava i svetskú funkciu uhorského kancelára.
O rok na to ho vymenovali za nitrianskeho sídelného biskupa a túto hodnosť spojili s hodnosťou župana, čiže opäť svetskou. V tomto postavení vytrval až do smrti. Niektoré materiály o Bojnickom zámku síce uvádzajú, že bol aj ostrihomským arcibiskupom, čo je však vylúčené. Nemohol ním byť preto, lebo ju v rokoch 1666 – 1685 spravoval arcibiskup Juraj Selepčéni – Pohronec a T. Pálfi zomrel v roku 1679. S panovníkmi neprestal spolupracovať a ako poradca Leopolda I, ostro vystúpil proti rakúskemu kancelárovi Pavlovi Hocherovi na obranu stavovských privilégií uhorskej šľachty na stavovskom sneme v Bratislave v roku 1678.
Dobové pramene o ňom hovoria: „Bol vždy horlivý v obrane práv Cirkvi. Väčšinu svojich príjmov dával horlivo na obranu práv proti heretikom. Všetko robil zo zbožnosti, lásky a rozvážnosti, a takto slúžil príkladom aj heretikom.“ Z tohto vidíme, že jeho hlavnou prácou bola rekatolizácia nitrianskej diecézy. S týmto cieľom ju dal vizitovať trenčianskemu arcidiakonovi Jurajovi Novosedlíkovi. Uvedomoval si, že pre rekatolizáciu sú dôležité nové rehole, preto 25. 11. 1676 dal kapucínom do opatery Kaplnku sv. Kataríny v Bratislave na Michalskej ulici spolu s priľahlým domom. Pôsobili tu 33 rokov do postavenia vlastného kostola.
Dal dobudovať opevnenie nitrianskeho hradu, najmä vonkajšie hradby a bašty so vstupnou bránou. Do nitrianskej katedrály venoval kríž, kadidelnicu, obraz Panny Márie a bohato zdobené ornáty. Pre ostatky nitrianskych svätcov sv. Andreja Svorada a Benedikta dal vyhotoviť strieborný relikviár s nápisom: „Divis tutelaribus eccles. Nitrien. Andreae & Benedicto martyribus Thom. Pálffy ab Erdöd, Ep. Nitrien. cancel. Ung. f. f. an Dni. MDCLXXIV.“ V preklade: „Božím ochrancom nitrianskeho chrámu Andrejovi a Benediktovi, mučeníkom dal zhotoviť Tomáš Pálfi z Erdödu, nitriansky biskup a kancelár Uhorska roku 1674.“ O rok neskôr dal zhotoviť biskupský náprsný kríž (pektorál) s relikviami týchto svätých, ozdobený 31 rubínmi s rovnakým nápisom ako na relikviári.
Ako som už uviedol, zomrel 6. 5. 1679 vo Viedni. Podľa súčasného nitrianskeho biskupa a historika ThDr. Viliama Judáka ho pochovali vo Viedni a jeho veľký ctiteľ gróf Ján František Pálfi ho dal v roku 1883 exhumovať a previezť do Pezinka. Zároveň je faktom, že tento jeho potomok preniesol jeho telo z Pezinka do Bojnického zámku, kde môžeme i dnes nájsť jeho sarkofág v predsieni krypty. V samotnej krypte je pochovaný J. Pálfi s rodičmi. Je teda možné, že telesné ostatky do Pezinka doviezli hneď po jeho smrti a odtiaľto ho v roku 1883 J. Pálfi previezol do Bojníc. To, že si ho Ján Pálfi veľmi vážil dosvedčuje aj Tomášov biskupský erb, ktorý J. Pálfi umiestnil na bojnickej zámockej kaplnke počas prestavby zámku na prelome 19. a 20. storočia. Dodnes môžeme vidieť Tomášov portrét v obrazárni zámku.
V pezinskej krypte sa teda telo Tomáša Pálfiho nenachádza, čo sa potvrdilo aj pri jej nedávnom otvorení. Epitaf Tomáša Pálfiho z roku 1670 však podnes zdobí steny Ilešháziho pohrebnej kaplnky kostola.

Ohodnoťte článok: