Stĺpek po našem

strýco Lajo / Júl 2006 / Prečítané 1631 krát
Aj sem si myslel, že f tejtok oharkovej sezóne nebude o čém, ale luctvo je uš ras také, že je o čém furt. Neskaj bych scél pripomenút, že nech je hórko, alebo zima, sucho, alebo mokro, lucká blbost funguje furt rovnako. Starého Wericha syn (áno, ten český herec a neskúr aj mudrlant) rás povedzel, že:„Jeden boj je uš popretku prehratý, mosíme ho ale furt bojovat je to boj z luckú blboscú.“ Možná ftedy any nevedzel, jakú hlbokú mal pravdu. Néjde len o nevzdelanost, báraj často nevzdelanost s blboscú špacírujú ruka v ruke. Ale neny to dycky tak, lebo poznám hodne vysokoškolsky učených ludzí, kerý si s tú blboscú hádam aj tykajú a hodne aj nevzdelaných, kerý sú celkem rozumný a nygdy sa s nú kamarádzit nebudú. Naprýč temu šeckému, lucká blbost kvitne f každém veku, čase a na každem mýsce, áno, aj na tých mýstach, gdze by ste to vúbec nečekaly. Vysoko v horách, dole v dolynách, na ostrovoch, okolo kerých je samá slaná voda, áno, aj v našém milovaném mesce, najlepšém ze šeckých. A tu postupne préndem k temu, jaxa lucká blbost parádne maskuje. Nekedy za ozaj slušné obleky aj s parádnu šlajfku, nekedy za funkciju (a neny výnymkú, že aj tú najvačú), nekedy za parádne barevné šaty, či len velyce krátku minysuknu s dryčkem. Nekedy je úplne nenápadná, len v mančestrákoch a flanelke, nekedy dokonca v montérkach, či záscere. Sem presvečený, že any efbýáj, alebo síajej nemá tak dokonalé krycý jako lucká blbost. Ale žádné krycý neny také dokonalé, aby sa nedalo odhalyt. A u blbosci to je o to jednoduchšé, že stačí prehodzit pár vét a je to venku. Trapas jak hovado. O to vačí, ket je to negdo blýský, kolega, kamarát, suset, či nedajbože negdo z rodziny. Dá sa s tým vúbec nečo robit? Dá a mosí! Báraj, jak uš sem spomýnal, je to popretku prehraté. Formy boja sú nevyčerpatelné, báraj osoby, keré s blboscú bojujú sú vyčerpatelné velyce rýchlo a často. Treba ale dycky znova a znova zdvihnút hlavu a bojovat ze šeckých síl. Najhorší ale je, ket tú blbost objavýte sami na sebe, jak s nú bojovat? To mám ýt sám proci sebe? Zapret vlastnú poctatu? Né, nebojte sa. Ket sa vám podarý takýtok objaf, uš to je prvý krok g normálnosci, potom si uš len dávat pozor a blbost postupne octranovat, tešit sa ze života a komunykovat z ostatnýma.


Ohodnoťte článok: