Za čistejší Pezinok II. alebo Prečo separovať

Peter Wittgrúber / Máj 2006 / Prečítané 2632 krát
Čo s odpadmi? Čo sa stane s každou vyhodenou plastovou fľašou, autobatériou, nádobou od krému, či vreckom so zvyškom desiatej? Základnou odpoveďou by malo byť konštatovanie, že všetky tieto predmety sa recyklujú a vyrobíme z nich ďalšie potrebné predmety. Avšak opak je pravdou. V tom lepšom prípade končia na skládke komunálneho odpadu, kde zostanú mnohé z nich ležať aj nasledujúce stovky rokov.
   Pezinok bol pravdepodobne prvým mestom na Slovensku, ktoré začalo so separáciou zhodnotiteľných odpadov. Už v roku 1993 sa začalo v meste triedenie odpadov na sklo, papier, bioodpad a ostatný netriedený odpad. V prvom roku existencie tejto činnosti sa v Pezinku separovalo až 36,71% všetkého odpadu z domácností a firiem. Odvtedy však mala táto činnosť klesajúcu a v poslednom čase stagnujúcu tendenciu. Najmenej sme separovali v roku 1995, len 15,59% všetkých odpadov. V roku 2003 to bolo len o trochu lepšie – 16,54%. Ak si to premeníme na čísla, tak sa napríklad v roku 1995 vytriedilo 867,8 tony odpadov a nevytriedených zostalo 4699,8 tony. V roku 2005 to bolo 1205,61 tony vytriedeného odpadu a 5575,35 tony nevytriedeného odpadu.
Z týchto údajov je zrejmé, že aj keď nám pomaly rastie množstvo odpadu, ktorý vytriedime, rovnako nám rastie aj množstvo nevytriedeného odpadu. Od roku 2004 pribudli k odpadom, ktoré je možné separovať a ďalej zhodnocovať aj plasty, konkrétne plastové fľaše (PET). V roku 2004 sa vytriedilo spolu 8,87 tony PET fliaš, no o rok neskôr to bolo už 20,45 tony. Na prvý pohľad by sa zdalo, že je to celkom pozitívny trend. Avšak stačí, keď sa prejdeme po meste, či po jeho okolí a rozhliadneme sa s otvorenými očami. A práve množstvo zahodených PET fliaš po trávnikoch, chodníkoch, či jarkoch v okolí mesta boli impulzom na obnovenie ekologickej kampane s názvom Za čistejší Pezinok II.
Jej cieľom bolo v priebehu necelých dvoch týždňov zhromažďovať na pezinských základných školách a gymnáziu plastové fľaše z domácností a potom celú kampaň vyhodnotiť výstavbou plastovej pyramídy z fliaš, ktoré vyzbierali študenti pezinského gymnázia. Vyvrcholením kampane bol akýsi workshop na Radničnom námestí, kde mohli okoloidúci hádať, koľko je v pyramíde nestlačených plastových fliaš, a koľko fliaš je v zlisovanom balíku, ktorý poskytol v mene spoločnosti PETMAS-ONYX Ing. Ivan Horvát, ktorý bol jedným zo spoluorganizátorov projektu. Triedenie fliaš a výstavbu pyramídy zabezpečili študenti gymnázia v Pezinku pod vedením prof. Viery Klimekovej. Zvoz fliaš zo škôl na námestie sprostredkoval Ing. Juraj Čech zo spoločnosti Mikrochem. Výsledky prekvapili mnohých. Spolu vyzbierali žiaci základných škôl a gymnázia v Pezinku viac ako 8000 fliaš. Pyramída z takmer 1100 nezlisovaných plastových fliaš bola objemom trojnásobne väčšia ako balík, ktorý obsahoval približne 4500 zlisovaných fliaš. A práve toto „prekvapivé“ zistenie by malo byť hlavným mottom triedenia odpadov v Pezinku. Nevozme na skládky vzduch. Občan mesta totiž neplatí len uloženie komunálneho odpadu na skládke, ale aj prepravné náklady. Trieďme a potom zhodnocujme všetky odpady, ktoré sú recyklovateľné, len tak udržíme a zlepšíme životné prostredie v meste i jeho okolí.
Na záver by som sa chcel poďakovať Mgr. Renáte Minarovičovej, Ing. Eve Lupovej a Mestskej polícii v Pezinku za organizačné zabezpečenie kampane, všetkým žiakom základných škôl a gymnázia, ich učiteľom a najmä rodičom, ktorí sa na zbere podieľali a podporovali ho. Dúfam, že táto ekokampaň nezostane v Pezinku ojedinelou a že sa stretneme napríklad aj na pripravovanom čistení potoka Saulak v auguste tohto roku.

Ohodnoťte článok: