O ZODPOVEDNOSTI

Mgr. Oliver Solga / Máj 2006 / Prečítané 1348 krát
Na jednom z ostatných zasadnutí primátorov a starostov Malokarpatského regiónu sme si, okrem iného, vypočuli aj plamennú výzvu na ..."záchranu dedičstva našich otcov a dedov"... Autor výzvy mal na mysli naše vinohrady, ktoré stále viac a viac likvidujú a na ich miesto nastupuje nemilosrdná výstavba rodinných domov staro - i novozbohatlíkov. Aj na nedávnom stretnutí poslancov BSK s prezidentom republiky sa hovorilo o tom, ako drasticky sa znižuje výmera vinohradov, ako ich poškodzuje štát, keď nedáva požadované dotácie na ich výsadbu, povoľuje dovoz lacných muštov a vín, a tiež ako ich poškodzuje z rovnakých dôvodov aj Európska únia.
To všetko je do istej miery možno pravda, ale zároveň je to v prvom rade plač na nesprávnom hrobe. Preto som nevydržal a dovolil som si na plné ústa povedať, že najväčšou pliagou našich vinohradov sú domáci nenásytní (ale priliehavejšie je možno expresívne slovo "nenažraní") investorí, stavebníci, developeri, jednoducho všetci tí, čo už dnes vidia naše malebné malokarpatské svahy zastavané luxusnými vilami. Teda tí, čo vidia svet len cez momentálny úžitok a miliónové zisky z predaja pozemkov. Pán prezident mi dal za pravdu a to ma naplnilo optimizmom.
Na komisii územného plánovania a regionálneho rozvoja som dal návrh, aby boli zmapované všetky jestvujúce vinohrady a ich zoznam a výmera boli schválené v územnom pláne BSK. Podobne ako je to v zákone č. 182/2005 Z.z. o vinohradoch a vinárstve. Pezinok bol jedným z prvých miest, ktorý dodal potrebný zoznam vinohradníckych honov a ten je súčasťou spomínaného zákona. Ďalším krokom bude návrh Komisie vinohradníctva a vinárstva pri mestskom zastupiteľstve na nové všeobecné záväzné nariadenie, v ktorom by sme presne špecifikovali nielen plochu pezinských viníc, ale i priľahlých chránených území (napr. lúk a sadov) a predpolí vinohradov. Tým by sme nielen vymedzili územie, ale zabezpečili by sme jeho nedotknuteľnosť aj do budúcnosti.
Ak to neurobíme, zlikvidujeme nielen tisícročné "dedičstvo otcov", ale aj významný ekonomický, prírodný a krajinotvorný fenomén nášho regiónu. Potom môžeme dlho, pracne, ale aj úspešne budovanú Malokarpatskú vínnu cestu premenovať na Prehliadku architektonických gýčov a dovážať víno zo susedných krajín. Ale zároveň sa aj hanbiť chodiť na hroby našich starých rodičov, ktorí sa po celé generácie živili vinohradníctvom a vinárstvom. Dúfam, že ich pamiatka, ako i záväzok voči budúcim generáciám, ale najmä zdravý rozum nám nikdy nedovolí, aby práve naša generácia bola tou, čo vinohrady navždy zlikviduje.

Ohodnoťte článok: