Čosi o Rétim

Martin Hrubala / Apríl 2006 / Prečítané 1681 krát
Narodil sa 28. mája 1889 v Pezinku. Od mladosti prejavoval nadanie na matematiku a šach. Jeho prvým šachovým učiteľom bol pezinský obchodník Ján Šmogrovič. V roku 1904 sa odsťahoval s matkou a bratom Rudolfom do Viedne. Absolvoval tu gymnázium a od roku 1907 začal študovať matematiku na univerzite. Navštevoval kaviareň Central na Herengasse, ktorá bola v tom období miestom stretnutí viedenských umelcov, šachistov a bohémov. Tu sa rodilo šachové umenie veľmajstrov ako Spielmann, Tartakower či Vidmar. Réti čoskoro do tejto spoločnosti zapadol a postupne sa vypracoval na jedného z najlepších šachistov. V rokoch 1923 – 24 vynašiel novú teóriu šachového otvorenia partie tzv. Rétiho systém. Bol tu však jeden „problém“, pretože vtedajšie autority zastávali názor, že len po mŕtvom šachistovi možno pomenovať toto otvorenie. Preto sa dočasne zaviedol názov Otvorenie budúcnosti.Kontrola centrálnych polí je dôležitejšia, než ich obsadenie“, to bol jeden zo základných princípov tohto nového systému. Staré schémy boli zrazu na nič, rozhodovala inteligencia, inšpirácia a intuícia, teda vlastnosti, ktoré najviac charakterizovali Rétiho. A ešte jedna – roztržitosť. Réti bol známy svojou zábudlivosťou, zabúdal totiž všetko, paličku, dáždnik či svoju povestnú žltú aktovku. Známym sa stal výrok jedného zo súčasníkov: „Kde je Rétiho aktovka, tam už Réti dávno nie je. Táto kožená aktovka je dôkazom Rétiho existencie.“ Najvýstižnejšie však poodhalil Rétiho osobnosť a povahové vlastnosti iný šachový veľmajster, S. Tartakower, keď raz vyhlásil: „Réti študuje matematiku a nie je suchým matematikom, žije vo Viedni a nie je Viedenčanom, rozpráva neobyčajne rýchlo a pritom sa nerozhoduje unáhlene a bude raz najlepším šachistom na svete a nebude pritom majstrom sveta. Je to šachový umelec a výskumník, ktorý sa častejšie pýta čo ako prečo.“
V roku 1924 sa konal v New Yorku veľký medzinárodný šachový turnaj, a tu odohral Réti jednu zo svojich najslávnejších partií, keď vo veľkom štýle porazil vtedy najznámejšieho šachového veľmajstra Capablancu. Ten až do tejto prehry osem rokov nenašiel premožiteľa a po zápase si dokonca vyžiadal pravidlá šachu, aby sa presvedčil, či je vôbec prípustné používať postupy, ktoré Réti voči nemu uplatnil.
Réti bol majstrom aj v hre naslepo, keď utvoril vtedajší svetový rekord počtom súčasne hraných 29 partií. Patril k popredným predstaviteľom tzv. novoromantickej šachovej školy, ktorá odmietala strohé matematické ťahy, ale snažila sa hľadať v šachu aj umenie a eleganciu. Richard Réti zomrel 6. júna 1929 v Prahe, kde je aj pochovaný. Posmrtne bola v angličtine vydaná jeho učebnica Majstri šachovnice či súbor 53 šachových štúdií, ktoré predtým boli publikované v odborných časopisoch. Stala sa z neho jedna najväčších legiend svetového šachu.