AKO TO VIDIA MAMY

Apríl 2006 / Prečítané 1569 krát
Asi nikto nepochybuje o tom, že život postihnutého dieťaťa nie je ľahký. A nemá to jednoduché ani jeho okolie. Často sa jedným i druhým dá pomôcť. Neraz stačí problémy a potreby pomenovať a zvyčajne sa riešenie nájde. Ak nie ideálne, aspoň čiastočné. Niekedy poteší i záujem pomôcť. Ešte stále platí, kto hľadá, obyčajne nájde. Preto uverejňujeme postrehy dvoch mamičiek postihnutých detí z Pezinka, ktoré boli ochotné sa o ne podeliť s čitateľmi časopisu Pezinčan s vierou, že možno tým pomôže dobrej veci:
– uvítali by v Pezinku v lete pre postihnuté deti tábor. Podľa ich skúseností pre vozičkárov alebo inak postihnuté deti neexistuje žiadna organizácia, ktorá by robila aspoň týždenný tábor s programom a animátormi. Nie však taký, ktorý funguje na princípe "rodičia spojme sa a poďme spolu niekam". Možno by stačilo organizovať denné tábory so starostlivosťou vysokoškolákov študujúcich špeciálnu pedagogiku;
– rodičia s postihnutými deťmi by tiež uvítali, aby postihnuté deti do 6 rokov v sprievode rodiča mali mestskú plaváreň na vymedzený čas zadarmo (napr. na permanentku). V súčasnosti síce postihnuté dieťa nemusí platiť na plavárni, ale dieťa do 6 rokov nemôže zostať na plavárni samé;
– mesto zrušilo integrovanú triedu v Materskej škole Za hradbami. Nebolo by možné voľný pavilón využiť na služby, ktoré poskytujú v mnohých iných mestách postihnutých deťom, napr. Detské integračné centrum v Trnave, Harmony v Bratislave, IC v Nitre, ... čiže zriadiť tzv. ambulancie špeciálneho pedagóga, logopéda, psychológa, rehabilitačného pracovníka so znalosťou problematiky postihnutých detí? Alebo skúsiť hipoterapiu na Kejde, ako napr. na Čiernej vode; rehabilitačného pracovníka so znalosťou problematiky postihnutých detí? Alebo skúsiť hipoterapiu na Kejde, ako napr. na Čiernej vode;
– v Pezinku nie je žiadne združenie rodičov postihnutých detí, kde by si mohli vymieňať informácie a stretávať sa. Mohla by to byť klubovňa i s rehabilitačnými službami aj pre dospelých vozičkárov, ktorí neabsolvujú žiadne rehabilitácie, pretože na kúpele z invalidného dôchodku nemajú. Existuje síce ZPMP, ale nie všetci o ich aktivitách vedia a málo sa vie aj o podmienkach, resp. možnostiach členstva (vrátane kontaktu). Chcelo by to asi aj človeka, ktorý by im písal projekty na získanie prostriedkov na financovanie ich potrieb;
– jedna z autoriek týchto postrehov nezabúda na to, že jej dieťaťu mesto umožnilo navštevovať škôlku a teraz i školu za pomoci asistentky a dúfa, že aj ďalšie deti budú mať také možnosti.

Téma prílohy Mesto priateľské k zdravotne postihnutým v májovom čísle bude VOZIČKÁRI V PEZINKU. Ponúkame priestor na názory, skúsenosti či podnety všetkým, ktorí sa chcú vyjadriť k tejto téme. Svoje príspevky môžete doručiť na: Mestský úrad Pezinok, Radničné nám. 7, č.dv. 9, tel. 033/6901 102, fax 033/641 2303, e-mail: eva.lupova@msupezinok.sk .

Ohodnoťte článok: