Zbierky grófa Pálfiho v pezinskom Zámku

Peter Sandtner / Apríl 2006 / Prečítané 2478 krát
Majiteľ pezinského Zámku gróf Ján František Pálfi žijúci na prelome 19. a 20. storočia bol náruživým zberateľom umeleckých diel. Jeho sídla nimi priam oplývali. Stačí ich vymenovať: Bojnický zámok, kaštieľ v Kráľovej pri Senci či jeho palác v Bratislave, v ktorom je dnes Galéria Mesta Bratislavy.
Podrobnú predstavu o týchto zbierkach môžeme získať zo správ, ktoré spracovali János Peregriny a riaditeľ budapeštianskeho Umeleckopriemyselného múzea Jenö Radisics. Prvý ich publikoval v roku 1909 a druhý v roku 1910.
Zariadenie pezinského Zámku pochádzalo zväčša zo 16. a 17. storočia. Podľa Peregrinyho súpisu sa tu nachádzalo 145 položiek, z toho 59 z nich tvorili maľby, 19 miniatúry, 7 akvarely, 19 kresby, 32 grafické listy, 6 fotografie a 3 reliéfy. Ich cenu odhadol na 199 849 korún.
Medzi maliarskymi dielami bola aj Madona od Petra Christa. Pravdepodobne bola súčasťou domáceho oltára a patrí medzi nepočetné zachované originály diel tohto umelca. Je ich asi len 20. Ďalším vzácnym dielom bola Dojčiaca Madona od Lucasa Cranacha staršieho. Tento výjav sa v diele autora veľmi často opakuje, lebo jeho hlavným zákazníkom bola Cirkev. Ďalej tu bol obraz Panna Mária dávajúca Ježiškovi piť od Joosa van Cleve. Štvrtým najvzácnejším dielom bola Podobizeň arcivojvodkyne Isabelly Clary Eugenie od Rubensa. Okrem toho boli diela Thomasa de Keysera, Gerarda Terbocha, Abrahama van den Tempela, Bartholomea van der Helsta a Guercina. Od Bartholomea van der Helsta tu bol Portrét Gideona de Wildta. V súbore malieb 19. storočia sa nachádzali i obrazy Feuerbacha či Pilotyho. V kolekcii kresieb boli taktiež Svätý František od Correggia, Anjel od Perugina a Svätá rodina od Michelangela.
Ján Pálfi už však nemohol skompletizovať umeleckoremeselný inventár kaštieľa. Plány mu prekazila smrť.
Okrem intarzovaného nábytku v zámku si zasluhovala pozornosť najmä komora striebra. Ďalšie tri gróf vybudoval v kaštieli v Kráľovej pri Senci a vo svojich palácoch vo Viedni a Bratislave. Z týchto troch klenotníc, nachádzajúcich sa na Slovensku však tá pezinská bola najmenšia. Obsahovala totiž len asi 100 zlatníckych prác, rezieb zo slonoviny, sklenených nádob. Boli to všetko diela zo 16. a 17. storočia.
V roku 1912 však obrazy z pezinského Zámku a bratislavského paláca previezli do Budapešti a tým utrpelo Slovensko obrovskú škodu.
Menšia časť Pálfiho zbierok nachádzajúcich sa na území Slovenska v Kráľovej, Pezinku a Suchej nad Parnou predaná na šiestich aukciách v rokoch 1924 1926 v Piešťanoch, Prahe, Karlových Varoch a Košiciach. Na Slovensku z nich ostala iba naozaj nepatrná časť.
To málo, čo v pezinskom Zámku ešte zostalo, v Dejinách mesta Pezinka v roku 1947 komentuje dr. Darina Lehotská takto: „Z vnútornej výzdoby zámku zasluhuje si zmienku krásny majolikový kozub, pravdepodobne talianskeho pôvodu, vo veľkej sieni a na chodbe majolikou vyložená časť steny a niektoré drevorytecké práce, ktorými sú obložené steny niektorých izieb.“
Toto je len veľmi stručný prehľad o tom, aké cennosti sa nachádzali v našom Zámku, a o aké pamiatky Pezinok prišiel. Aj zbierky, ktoré dnes obdivujú množstvá návštevníkov v Bojniciach, sú len nepatrnou časťou výbavy miestneho hradu.

Ohodnoťte článok: