Nedožité 100. narodeniny prof. Ľudovíta Rajtera

Mgr. Miroslava Sandtnerová / Apríl 2006 / Prečítané 2145 krát
Osudy velikánov bývajú rôzne. Niektorí prežijú celý život v biede a zabudnutí a až po niekoľkých desaťročiach ľudstvo ocení ich talent, schopnosti a genialitu. Nie je veľa tých, ktorí vlastnou húževnatosťou, cieľavedomou a systematickou prácou dosiahnu špičkovú úroveň. Samozrejme práca a húževnatosť sú najmä vo svete umenia len čiastočnou zárukou úspechu, potrebná je i nemalá dávka talentu, intelektu a nezlomného elánu. Múza hudby sa dotkla mnohých, no len niektorí dokázali z tohto daru vyťažiť maximum. Jedným z mála bol i pezinský rodák, dirigent a skladateľ prof. Dr. Ľudovít Rajter, ktorého sté výročie narodenia si tento rok pripomíname.
Pred desiatimi rokmi, na počesť majstrových deväťdesiatych narodenín, vydala Malokarpatská knižnica v Pezinku jeho pomerne rozsiahlu bibliografiu. Rozsah diela ako aj ohlasy na osobnosť Ľudovíta Rajtera však už dávno presiahli hranice nášho mesta, regiónu, ba dokonca i štátu. Hoci aj pri jeho predošlých významných životných jubileách vznikali rôzne medailóniky, či stručné životopisy, pripomeňme si niektoré zaujímavosti zo života prof. Rajtera ešte raz.
Tento výnimočný človek, dirigent, skladateľ a pedagóg sa narodil 30.7.1906 v Pezinku. Základné hudobné vzdelanie získal u svojho otca organistu a zbormajstra v miestnom evanjelickom kostole. Za zmienku celkom isto stojí aj to, že otec Ľudovíta Rajtera niekoľko rokov viedol pezinskú hasičskú dychovku. Na „krásne časy“ v Pezinku si pán profesor často s láskou spomínal, a ako kdesi sám o sebe povedal, najprv poznal noty, až potom písmená, hudba mu teda učarovala už v útlom detstve. 

Prof. Ľudovít Rajter s hudobným skladateľom prof. Eugenom Suchoňom (september 1983, Slovenská filharmónia – 75. narodeniny E. Suchoňa).

   Cestou hudobného umenia sa uberali i jeho študentské kroky. Študoval na Mestskej hudobnej škole v Bratislave u Alexandra Albrechta a na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave u Frica Kafendu (teória, klavír) a Rudolfa Rupníka (violončelo). V rokoch 1924 – 1929 pokračoval v štúdiách na Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni v odboroch dirigovanie, kompozícia a violončelo. Nasledujúce dva roky strávil na Majstrovskej škole Vysokej hudobnej školy Franza Liszta v Budapešti štúdiom kompozície u známeho bratislavského rodáka Ernö Dohnányiho. Školské lavice neopustil ani po absolutóriu, tentoraz však stál pred nimi ako pedagóg, presnejšie v rokoch 1929 – 1933 na Mestskej hudobnej škole v Bratislave.
V rokoch 1933 – 1945 bol prvým dirigentom Maďarského rozhlasu v Budapešti, kde súčasne v rokoch 1938 – 1945 pedagogicky pôsobil na Vysokej hudobnej škole Franza Liszta najskôr ako mimoriadny, od roku 1941 ako riadny profesor. V rokoch 1946 – 1949 bol šéfdirigentom Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave.
Koncom štyridsiatych rokov riešila široká hudobná obec otázku zriadenia podľa možnosti profesionálneho hudobného telesa. Prof. Ľudovít Rajter bol jedným z členov Prípravného výboru povereného vytvorením Slovenskej filharmónie, ktorému predsedal Eugen Suchoň, ďalší významný pezinský rodák. Od jej vzniku v júli 1949 až do roku 1976 (1951 – 1961 ako jej umelecký šéf) bol jej prvým dirigentom. V rokoch 1968 – 1976 bol súbežne opäť šéfdirigentom Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave. Od vzniku Vysokej školy múzických umení v Bratislave v roku 1949 až do roku 1976 bol na nej pedagogicky činný, od roku 1951 ako vedúci pedagóg dirigentskej triedy (roku 1991, v rámci rehabilitačných konaní, mu bol udelený titul profesor).
Za 65 rokov svojej umeleckej činnosti sa prof. Ľudovít Rajter stal nositeľom početných domácich i zahraničných, štátnych, mestských a spoločenských vyznamenaní. Bol jednou z najvýznamnejších, medzinárodne vysoko uznávaných osobností hudobného a kultúrneho života na Slovensku. Jeho umelecká činnosť sa od počiatku niesla v internacionálnom znamení, najmä z hľadiska dramaturgie a pozývaných hosťujúcich umelcov. Významnou mierou sa tiež podieľal na rozvoji súčasnej slovenskej symfonickej tvorby uvádzaním a nahrávaním desiatok premiér slovenských skladieb a ich početných repríz.
Hoci deň nedožitých stých narodenín prof. Ľudovíta Rajtera pripadne až na koniec júla, už tento mesiac v rámci festivalu Ad una corda si jeho osobnosť pripomenieme úvodným číslom prvého festivalového dňa (štvrtok 27. apríla), výstavou fotografií, a tiež spoločnou skladbou pre všetky zúčastnené zbory z pera tohto majstra. Na september tohto roka pripravujeme v spolupráci s Mestským múzeom v Pezinku väčšiu výstavu venovanú nesporne zaujímavému pezinskému rodákovi prof. Ľudovítovi Rajterovi.


Ohodnoťte článok: