Ocenenie práce učiteľov

Edita Varechová / Apríl 2006 / Prečítané 1493 krát
  Dvadsiaty ôsmy marec je Dňom učiteľov a Mestský úrad v Pezinku pravidelne obdarúva svojich učiteľov – oslávencov hodnotným divadelným predstavením.
Aké bolo moje prekvapenie, keď mi prišla pozvánka, v ktorej ma zástupcovia nášho mesta pozývajú v deň divadelného predstavenia na čašu vína, kde ma ocenia za moju prácu ktorou, podľa textu v pozvánke, "prispievam k vysokej úrovni rozvoja školstva na území mesta Pezinok". Tak, to teda áno! Potešilo ma to a zároveň som mala aj obavy, ako to celé dopadne. Divadlo – super, príhovor – super! Nastalo odovzdávanie ocenení. Cítila som sa akoby som si išla po Oskara. Malo to len jedinú chybu – nemala som príležitosť povedať svoju "oskarovskú" ďakovnú reč. Pocit, ktorý ma v tej chvíli ovládol však dodnes nestratil svoju intenzitu a tak hľadám slová, ktoré ho dokážu popísať. Som šťastná, že som bola medzi ocenenými. Ja, jedna z mnohých učiteliek materských škôl. Všetky ako dobré víly sprevádzajú krôčiky svojich zverencov a do vienka im dávajú kus seba, svojej lásky a trpezlivosti. Láska k deťom si zaslúži pozornosť nás všetkých. Je správne, že našu prácu dokážu oceniť nielen vďační rodičia a starí rodičia, ale aj naša spoločnosť. Lásku k deťom treba živiť a podporovať. Verte, že ocenenie, ktoré som prebrala z rúk primátora nášho mesta si zaslúži každá učiteľka. Všetky vkladajú do svojej práce lásku k deťom – našej budúcnosti a vďaka tomu môžu rodičia svoje ratolesti zveriť bez obáv do ich starostlivosti. Viem, že ocenenie nemôže dostať každý. To moje nech je teda symbolom hodnoty práce všetkých učiteliek a riaditeliek materských škôl v našom meste.
Tak ja v mene všetkých, zo svojho piedestálu imaginárneho Oskara, ďakujem. Ďakujem vedeniu Mesta Pezinka, školskému úradu, mojim žiačikom a ich rodičom, no nadovšetko ďakujem môjmu kolektívu, ktorý ma inšpiruje a podporuje v mojej práci.
No, povedzte, nie je to cena hodná Oskara?

Ohodnoťte článok: