Stĺpek po našem

strýco Lajo / Apríl 2006 / Prečítané 1500 krát
Je apríl, ale já bych sa scel venovat celkem vážnej téme. Stručne bych to nazval myslený dopredu. Najprf sa budem venovat športu a potom aj obyčajným ludom. Ve šporce je to vec zdanlyvo jednoduchá, myslený dopredu v ném znamená výchovu mládeži, jakéhosik dorostu, aby sa hlavný mančaft móhel pravydelno a rozumne obmýnat, alebo dopĺnat novýma talentama. Jasne, že sa to dá aj ináč, ale to nygdy neny dlhodobé, ščastné a any rozumné. Velyce špatným prýkladem nám f tém móže byt nedávny pezinský basketbal. Práda, bolo to pekné, dokát boly penásky, ale ket došly, skapal pes. Ostuda jak hovado. Dohový, jako dĺho to potrvá, kým sa to celé dá doporátku, aš sa to vúbec nekedy dá. Každý dobre vý, jaká je to piplačka, nečo porádne vybudovat, kór, ket ide o lucký matriál. Čo piplačka, čašká drina to je! Naščascí sú v našem mesce aj opačné prýklady. Možná bych nemal menovat, aby im nenapršalo do nosa, ale hádam sa nyšt vážneho nestane, ket povým, že volejbalystky. Né, že bych nemal výhrady, ale týtok difčence nekedy prekvapá, jak sa patrý (škoda, že nekedy aj záporne). A totok je prýklat teho, že za málo penes, f starej drevenej hale sa dá narobyt dusno aj zadzobanejším klubom. Aj tak ten metr, podla kerého sa rozdzelujú meské (teda naše) penýze na šport nepochopím, tak to tu nebudem zbytečne pindryt.
Podobne, jako f tém šporce, je to aj medzi ludma, kerý o lobdu any len nezakoply. Sú taký, kerý každú korunu aj tri rázy otočá v dlany, kým ju minú, nekerý ju any neminú. Další ju minú, any nezbadajú, že ju maly a nekerý any nemajú, a mýnaly by jedna radost. To sú ludé, kerý žijú na veru. Banka im nepoščá, lebo nyšt nemajú a tak drankajú a skúšajú obyčajných ludzí. Ket im náhodu poščáte, any nepodzekujú a uš utekajú mýnat, lenže nemajú s čeho vrácit a tak vám opčas na dlchšú dobu zmiznú aj z očí. Ket sa vám náhodu podarý vymámyt od nych tú dlžobu, any sa nenazdáte a dóndú si vypoščat znova, tentokrát pre istotu výcej, nech to stojí za to. Argument: Šak sem ci minule vrácil. Takýtok ludé nygdy nepýtajú robotu, dycky len penýze. Šak negdo dycky poščá. Ale, že by mal on, jako chudobný poščávat a zároven aj vracat, to ho nenapadne, asi preto, že na knyšky si nygdo penýze nepoščáva. Je to nečo jako ta vypráfka O troch grošoch.

Ohodnoťte článok: