Veľká voda nás neobišla

Mgr. Oliver Solga / Apríl 2006 / Prečítané 1480 krát
Ešte pred necelým desaťročím sme s prekvapením registrovali povodne na Slovensku, ale i v našom meste, ako niečo mimoriadne. Hovorili sme o storočnej a tisícročnej vode a lámaní rekordov. Odvtedy nás povodne, či záplavy navštevujú akosi častejšie, ba priam pravidelne. A to nielen v čase jarného oteplenia a topenia snehu, ale aj po prudkých letných či dlhotrvajúcich jesenných dažďoch. Tak to bolo aj tohto roku okolo 29. marca. Do prudkého oteplenia a topenia snehu prišiel intenzívny dlhotrvajúci dážď a tak sa nebezpečne zdvihla voda v Limbašskom potoku v Grinave i v Saulaku. Chýbalo niekoľko desiatok centimetrov a potoky, ktoré sa zmenili na dravé rieky, by sa vyliali z korýt a zaplavili nižšie položené časti mesta. Voda z vinohradov sa valila ako nový potok po ceste na Suvorovovej ulici a ničila asfaltovú cestu. Ďalším vážnym problémom bola nefunkčná kanalizácia na Tehelnej, voda zaplavila niekoľko firiem (najhoršie dopadlo nádvorie a haly spoločnosti Feroplast) a na opačnú stranu sa voda od železničnej trate valila do sídliska na Moyzesovej ulici a ďalej vytopila dvory firiem, najviac stavebniny Stavkvet.
   Ako primátor som už na poludnie zvolal krízový protipovodňový štáb, ktorého členovia mapovali osobne situáciu v ohrozených častiach mesta. K spolupráci bol povolaný Hasičský a záchranný zbor (mimochodom, mal plné ruky práce v celom okrese), Dobrovoľný hasičský zbor (jeho členovia odčerpávali vodu zo zaplavených skladov) a firma Petmas (zabezpečovala vrecia s pieskom, mechanizmy a prístup ku kanalizačným vpustom). Bol vyhlásený druhý stupeň protipovodňovej aktivity, teda stav pohotovosti. Pracovalo sa do neskorých večerných hodín i na druhý deň, keď voda začala mierne upadať. Všetci sme si vydýchli, zaevidovali škody a urobili opatrenia do budúcnosti.
Z celej udalosti mám dva výrazné zážitky. Ten prvý sa viaže na ochotu a obetavosť profesionálnych i dobrovoľných hasičov, pracovníkov firmy Petmas i mojich spolupracovníkov a najmä na obyvateľov bytoviek na Moyzesovej ulici. Prví prišli pomáhať, tí ktorí by sami možno potrebovali pomoc. Nebudem ich menovať, my, ktorí sme tam boli vieme a ďakujeme za to, že boli príkladom pre ostatných.
Druhý môj postreh je skôr potvrdením múdrosti našich starých rodičov, ktorí pri každej ceste či chodníku robili jarky a udržiavali ich rovnako pri hlavných cestách, ako v lese alebo vo vinohradoch. My sme na ich múdrosť zabudli, zlikvidovali sme jarky vedľa cesty na Suvorovovej, Kutuzovovej i na Krížnej a Malackej a tak nám voda zničila nielen drahé cesty ale zaplavila aj naše príbytky. Teraz, veľmi rýchlo a pracne, budeme jarky, rigoly a poldre budovať. Pretože tohtoročná voda nebola tá výnimočná storočná ani tisícročná.