Tanečné zábavy v Pezinku v minulosti

Peter Sandtner / Marec 2006 / Prečítané 3449 krát
Hoci sa už skončilo fašiangové obdobie, nezaškodí zaspomínať si na zábavy, ktoré sa konávali v Pezinku pred druhou svetovou vojnou.
Zábavy sa konávali predovšetkým cez fašiangy. Druhou bola Veľkonočná zábava. Ďalším obdobím bolo leto, keď sa usporadúvali majálesy, juniálesy, Annabál. V jeseni to bola oberačková zábava. Pred adventom si mohli Pezinčania zatancovať na Katarínskej zábave a po skončení adventu, hneď po Vianociach, na Štefanskej zábave a na Silvestra. Neoddeliteľnou súčasťou každej zábavy bola, samozrejme, tombola.
   Organizátormi zábav boli miestne spolky. Boli to najmä telovýchovné jednoty Orol a Sokol, Dobrovoľný hasičský zbor, vojnoví vyslúžilci (veteráni), Katolícka jednota žien, Živena, Združenie katolíckej mládeže (SKM), divadelný krúžok Poverello, futbalisti, hádzanári, poľovníci a neskôr po vojne aj rodičovské združenia, ktoré pripravovali zábavy v školských telocvičniach.
Zábavy TJ Sokol sa konali v Sokolovni, pred jej postavením v Hostinci u Zeleného stromu. Hasiči mávali zábavy tiež u Zeleného stromu, ale aj vo Veľkej sále Zámku. Často ich však organizovali aj v Hostinci pána Demoviča. Pán Demovič mal prvý hostinec vedľa Základnej školy na Holubyho ulici v dome, kde je dnes športová hala. Sálu tohto hostinca vymaľoval pezinský maliar pán Augustín Barta. Krúžok Poverello mával zábavy taktiež v hostincoch, v Orlovni alebo po vojne v Zámku. Zábavy SKM sa konali výlučne v Orlovni. Cihelnári si svoje zábavy zorganizovali u Demoviča, kde si pripravili červené hrebíčky. Remeselníci sa zabávali v Hostinci Jeleň. Hádzanárske zábavy bývali vedľa dnešného Centra voľného času v Zámockom parku, kde boli ihriská. V týchto miestach si v júni pripravili svoju zábavu aj poľovníci, ktorí varili srnčí guláš. Katolícka jednota žien organizovala zábavy v Orlovni, futbalisti u Demoviča, v Zámku alebo v Sokolovni a vojnoví veteráni u Demoviča alebo v Hostinci Jeleň. Obchodníci si zábavu, spojenú s pochovávaním basy pripravili v Zámku. Inak basu pochovával ten, komu vyšla zábava na posledný utorok. Po vojne sa basa pochovávala zvyčajne v chate na Babe.
Počas fašiangových siedmich týždňov mávala každá organizácia svoju zábavu, takže bývali každú sobotu. Cez fašiangy bol osobitne obľúbený maškarný ples. Asi dve hodiny po jeho začatí si mohli účastníci zatancovať. Potom hudba zahrala pochod a všetky masky museli pochodovať. Nasledovalo odhaľovanie masiek, na ktorom sa však všetky nezúčastnili. Nie všetci totiž chceli byť odhalení. Mnohé masky preto zo sály utiekli. Maškarný ples bol populárny aj preto, lebo masky nemuseli zaplatiť vstupné. Masiek bolo zvyčajne 20 – 30, ostatní ľudia prišli oblečení civilne. Rekord v počte masiek sa podaril na zábave športovcov v Zámku, kam prišlo až 80 masiek. Pre hasičov bola typická predovšetkým Veľkonočná zábava, ktorú organizujú dodnes.
Letné zábavy bývali zvyčajne v réžii pána Hilára Kovačovského. V lete totiž usporadúvali všetky organizácie svoje zábavy pri jeho horárni. Nedávno tam zábavy (Juniáles, Annabál, Farská hodová zábava) obnovili Združenie na pomoc blížnemu svojmu HILARKO a Miestny klub Slovenského orla v Pezinku.
Annabál organizovala výlučne psychiatrická liečebňa v letnej sezóne pre svojich pacientov i pre verejnosť. Vyhrávala tam aj nemocničná kapela. Názov Annabál dostala táto zábava preto, lebo v ústave sa nachádzala Kaplnka sv. Anny. Po roku 1950 nemocnica vybudovala pri Hilárovi na Sirkovej betónový kruh na tancovanie opäť pre svojich pacientov. Prenajímali si to však aj iné spolky.
Oberačkové zábavy sa konali v októbri, keď sa obralo hrozno. Organizoval ich vinohradnícky spolok. Pred oberačkami najprv organizátori vyzbierali od ľudí hroznové strapce ako zdobu do tanečnej sály. Zavesili ich tak nízko, aby ich bolo možné ľahko odtrhnúť. Kto si však strapec odtrhol, na toho číhal hájnik. Ihneď zapískal a mládenec musel zaplatiť pokutu. Mnohí sa však snažili odtrhnúť hrozno pre svoju tanečnicu za pomoci rôznych fígľov, aby to hájnik nezbadal.
Katarínsku zábavu usporadúvali opäť všetky spolky, ale po vzájomnej dohode. Štefanskú zábavu organizovali zase turisti v Sokolovni, rovnako ako Silvestrovskú. Na Silvestra si tiež pripravovali svoju zábavu všetky spolky, nakoľko v tento deň bývala vysoká účasť.
Z fašiangového obdobia sa nám zachovalo niekoľko pozvánok na zábavy. Uvediem aspoň zábavy troch najznámejších organizátorov (bez úpravy gramatiky): Prvým je Pozvánka – Einladung od hasičov, ktorá je písaná dvojjazyčne:
„Dobrovoľný has. sbor v Pezinku usporiada v sobotu dňa 17. jan. 1931 o 8 hod. večer v miestnostiach Sokolovni MAŠKARNÝ PLES a v miestnostiach pána Demoviča TANEČNÚ ZÁBAVU na ktoré Vás úctive zve VÝBOR. Vstupné na maškarný ples Kč 13,- a na tanečnú zábavu Kč 6,-. Cigánska hudba. Pochod masiek o 9 hod. Reklamácie pozvánok a prihlášky o povoz u ber. Steinhausera.“
Druhá pozvánka:
„V nedeľu 1. února 1925 v 7 hod. večier. ŠIBRINKY tel. jed. „Sokol“ v Pezinku. V miestnosti „Zeleného stromu“ Vstupné 10 Kč. Len pozvaných. Ráz: Z pohádky do pohádky.
Text tretej pozvánky znie nasledovne:
„Príďte podporiť stavbu Kultúrneho domu! Jednota čsl. „Orla“ v Pezinku usporiada v nedeľu dňa 9. februára 1936 v hostinci p. Demoviča TANEČNÚ ZÁBAVU na ktorú Vás a Vašu ct. rodinu úctive zve Miestna Rada Orla. Začiatok o 7. hod večer, Hudba: p. Mudrocha, Vstupné: Kč 5 za osobu. Vítaní sú hostia v národných krojoch. Čistý zisk bude venovaný na stavbu Kultúrneho domu.“ Kultúrny dom je bývalá Orlovňa a terajší Kresťanský dom. Na každej pozvánke je farebný symbol spolku a obrázok jej člena v spolkovej uniforme. Autorom týchto pozvánok bol zvyčajne Alfred Klein z Pezinka.


Ohodnoťte článok: