Prierez históriou grinavských kostolov

Peter Sandtner / Február 2006 / Prečítané 2234 krát

Evanjelický kostol
Tento obraz grinavského evanjelického kostola pochádza z roku 1926, čiže z roku výstavby kostola. Samostatný evanjelický cirkevný zbor vznikol v Grinave už na začiatku 17. storočia. Po roku 1711 sa pripojil k Pezinku ako filiálka. Opäť sa osamostatnil v roku 1875. V tomto roku si postavili i prvý kostol. Prestavali ho z troch izieb tzv. Pálfiho zámočku, ktorý kúpili od grófa Jána Pálfiho. Organ si kúpili až v roku 1884 z evanjelického kostola vo Svätom Jure za 80 zlatých. Tam ho postavil už v roku 1783 Jozef Effinger. Za opravu a postavenie organa v Grinave dostal majster Vincent Mozsny z Bratislavy 200 zlatých.
Zo zbierok, získaných od roku 1900 a taktiež z pôžičiek si evanjelici v roku 1926 postavili nový kostol na mieste starého. Zvyšok budovy zámočku ostal dodnes zachovaný ako fara. Plán kostola vypracovali architekti Sigfried Theiss a Hans Jaksch. Stavbyvedúcim bol Štefan Elefanti z Bratislavy. Do nového kostola vbudovali i pôvodný organ. Neskôr ho však nahradili dnešným. Ani ten nebol pôvodný, ale kúpili ho od evanjelikov v Modre – Kráľovej. Štyri zvony vo veži ulial Richard Herold v Chomutove. Stavba spolu so zvonmi stála 400 000 Kčs. Z vnútorného zariadenia si zaslúži pozornosť najmä ústredná freska od V. Gorgonya, ale predovšetkým plastika Ukrižovaného od Alojza Riegeleho.
Zaujímavé je, že na tomto obraze kostola sú na veži hodiny, ktoré tam v skutočnosti neboli a na veži boli umiestnené len v posledných rokoch.

Katolícky kostol sv. Žigmunda
Prvú písomnú správu o Kostole sv. Žigmunda máme z roku 1390. V nej Leonard de Pensauro, vikár ostrihomského arcibiskupa, uvádza medzi farármi Bratislavského prepoštstva i farára de Gremaw. Na jeho románsky pôvod upozorňujú dva románske obloky nad vchodom do kostola. Dnes vedú už však len na povalu. V roku 1562 boli ešte všetci obyvatelia Grinavy katolíkmi. Aj po vlne reformácie si však katolíci udržali svoj kostol. Počas povstania Františka Rákociho si ho privlastnili evanjelici, po jeho porážke bol opäť prinavrátený evanjelikom. Po tejto udalosti sa stalo niečo, čo je veľkou raritou. Kostol bol rozdelený na dve časti (dnes sú to dve lode). Väčšia časť ostala katolíckym kostolom, menšia evanjelickým. Preto má kostol dva vchody. Po postavení evanjelického kostola v roku 1875 strednú stenu prebúrali.
Vo vnútri kostola sa nachádzajú tri neogotické oltáre hlavný oltár sv. Žigmunda (dielo J. Seilnacha) a bočné oltáre Božského Srdca Ježišovho a Panny Márie Lurdskej. Okolo kostola je pôvodný múr. Vo veži sa nachádza najstarší zvon v Pezinku, umieračik z roku 1616. Zaujímavé je, že v roku 1824 bolo do kostola privezené bohoslužobné náradie zo zbúraného Kostola sv. Jozefa na Sumbergu. Išlo o monštraciu, ale najmä o strieborný barokový kalich, ktorý je majstrovským dielom. Nachádza sa na ňom nápis: „Hedvigis ... eccl. Zumberg an. 1684 ... Franc ... Boe ...“ Skratka eccl. označuje kostol (latinsky ecclesia), an. rok (annus), Boe môže označovať Pezinok (Boesing). Veľmi cennou pamiatkou tohto kostola bola socha Panny Márie, ktorá je predmetom uctievania v pútnickej kaplnke v neďalekom Slovenskom Grobe. Bola tam prepravená za zázračných okolností. Pôvodne do voza s ňou zapriahli kone, tie však stáli a nechceli sa pohnúť. Keď do voza zapriahli voly, tie sa pohli a sochu mohli odviezť do Slovenského Grobu.
Na tejto fotografii je vidieť napravo starú budovu fary. Zakončenie veže je iné ako dnes, lebo v čase 2. svetovej vojny bola poškodená.


Ohodnoťte článok: