Kalamita – nekalamita

Mgr. Oliver Solga / Február 2006 / Prečítané 1770 krát
  Začiatok druhého februárového týždňa nás prekvapil intenzívnym snežením a množstvom snehu, na aké si nepamätáme možno desať – dvadsať rokov. Nechcem polemizovať o tom, či to bola kalamita, tak ako to niektorí nazvali, pretože iní tvrdia, že ozajstná kalamita bola v roku 1987, keď nepremávali vlaky ani autobusy a ľudia sa nedostali do práce a deti do školy. Nechcem polemizovať ani s tými, čo tvrdia, že v noci, z utorka na stredu malo byť v meste viac mechanizmov a ľudí, ako má mesto dohodnuté zmluvou, nehovoriac už o tom, že Petmas ale i Regionálne cesty (bývalé OSC) robili čo mohli, ale snehu bolo jednoducho priveľa. A že robili, čo mohli, viem z vlastnej skúsenosti, lebo som si ich osobne skontroloval ešte o 23. hodine v utorok 7. februára. V stredu ráno boli všetky hlavné cesty zjazdné, vo štvrtok aj bočné a iné (kompletne som si prešiel autom celú Grinavu, Cajlu a Sever). Všetky dostupné sily som určil už v stredu popoludní na odstraňovanie snehu zo striech budov mesta, najmä materských škôl a športových objektov. To som aj po konzultácii s riaditeľom Hasičského a záchranného zboru Emilom Moťovským považoval za najdôležitejšie. A popritom Petmas bol neustále vonku so siedmimi mechanizmami a dvoma desiatkami ľudí – od štvrtej hodiny rannej do večera do 22. hod.
Chcem vyjadriť poďakovanie všetkým, ktorí túto "kalamitu" pomáhali odstraňovať a nevnášali do nej emócie a politiku. Chcem poďakovať najmä tým občanom, ale aj majiteľom prevádzok a obchodov, ktorí priložili ruku k dielu a v zmysle VZN, zákonov, ale najmä svojho občianskeho presvedčenia, odstránili sneh spred svojho domu či verejného priestranstva. A ďakujem aj tým, ktorí mi v priebehu dňa volali a upozorňovali na problémy v konkrétnych častiach mesta. Snažil som sa, podľa možností, im tam rýchlo poslať mechanizmy a ľudí. Volalo mi množstvo občanov, bez vášní alebo invektív. Volali preto, aby sme spoločne zvládli mimoriadnu situáciu, ktorú nám pripravila príroda. Možno preto, že sa jej až príliš často obraciame chrbtom. Ak sme však sledovali televízne spravodajstvo zistili sme, že ešte na tom nie sme až tak zle.

Ohodnoťte článok: