Takmer dvetisíc pádov z nebeských výšin

Milan Oravec / December 2005 / Prečítané 2863 krát
Sú medzi nami ľudia, ktorí si adrenalínové chvíle priam vychutnávajú. Pred niekoľkými rokmi k nim patril aj, dnes už takmer šesťdesiatnik, Daniel Šuplata. Býva na pezinskom sídlisku Za hradbami a zrejme ani susedia netušia, že je to bývalý skvelý parašutista. Má za sebou neuveriteľných 1897 zoskokov, a to je výkon, ktorý si zaslúži obdiv.
  Svoju kariéru športovca – parašutistu začal v roku 1964. Študoval v Hořiciach v Podkrkonoší, rok pred maturitou urobil na miestnom letisku prvý zoskok z lietadla. Zapáčilo sa mu to, zakrátko absolvoval ďalšie zoskoky. Do ukončenia štúdií v Čechách ich bolo trinásť.
Z Hoříc odišiel do Bratislavy, kde sa usadil. Jedna z jeho prvých ciest viedla na vajnorské letisko. Chcel pokračovať v skákaní, musel sa prihlásiť a zabezpečiť všetko potrebné. Do nástupu na základnú vojenskú službu mal za sebou stovku zoskokov. V skákaní pokračoval aj na vojne, slúžil ako výsadkár v Holešove.
Po dvoch takto strávených rokoch sa vrátil znova do Bratislavy a začal sa aktívne venovať športovému parašutizmu vo Zväzarme. Toto obdobie trvalo vyše desať rokov a znamenalo pre D. Šuplatu veľmi veľa.
"Počas viacročnej športovej kariéry som absolvoval veľké množstvo súťaží nielen na Slovensku a v Čechách, ale aj v ďalších európskych krajinách. Bol som aj členom reprezentačného družstva, avšak len béčka, áčko vtedy tvorili zväčša armádni profesionálni parašutisti. Tí mali najlepšie podmienky na výcvik, ťažko sa im iní mohli vyrovnať. Naše družstvo z vajnorského klubu, ktorého som bol členom, vytvorilo však československý rekord v skupinovej akrobacii vo vzduchu, keď sme na súťaži v Poprade urobili osemčlennú hviezdu. Rekord vydržal len krátko, po niekoľkých mesiacoch ho opäť prekonali kamaráti z Vajnor, ktorí urobili desaťčlennú hviezdu. Vtedy som sa na súťaži nemohol zúčastniť."
Daniel Šuplata pri voľnom páde.   Zoskoky parašutistov sa bežne robia z výšky 1000 metrov na presnosť pristátia. Skáče sa do priestorového kruhu, kde je označený stred. Na leteckých dňoch robili náročnejšie ukážky zoskokov z tritisíc až štyritisíc metrov s dymovnicami, pričom sa počas voľného pádu chytali za ruky do kruhu. Tak leteli do výšky tisíc metrov, potom sa rozpojili a otvorili padáky. Skákali na kruhových padákoch. Tréningy ale aj súťaže sa robia cez víkendy a vo sviatky, pretože cez týždeň sa chodí do práce. Niekedy sa skákať nedá, musí byť na to vhodné počasie. Rýchlosť vetra nesmie presiahnuť sedem metrov za sekundu.
Za najväčší úspech považuje to, keď reprezentoval Československo na Jadranskom pohári v bývalej Juhoslávii. Ako béčko dosiahli pomerne dobrý výsledok. Skákali sa tam zaujímavé disciplíny, keď si členovia družstva odovzdávajú štafetové kolíky. Zoskoky sa robili do mora, boli spojené aj s plávaním.
Dvanásť rokov pretekárskej parašutistickej činnosti mu prinieslo množstvo zážitkov a skúsenosti. Aj keď ide o šport s istými rizikami, počas dlhej kariéry a takmer dvetisíc zoskokov, nemal vážnejšie problémy. Iba dvakrát musel otvárať záložný padák, keď hlavný zlyhal. Vyhýbali sa mu aj zranenia, ozaj ich bolo veľmi málo, boli to len drobné poranenia pri doskoku na zem. Aj preto považuje parašutizmus za bezpečný šport, nemožno však v príprave na zemi nič podceniť.
   Azda najväčším ocenením v jeho pretekárskej činnosti bol zisk titulu Majster športu, ktorý mu udelili v roku 1976.
Po ukončení aktívnej pretekárskej činnosti sa venoval trénerskej a rozhodcovskej činnosti. Bol československým trénerom žien, mal na starosti prípravu dvadsiatich talentovaných dievčat, z ktorých vytvorili päťčlenné družstvo na súťaže. Vo Zväzarme viac rokov cvičil brancov-parašutistov, bol náčelníkom výcvikového strediska.
Má ešte i dnes, takmer šesťdesiatnik Daniel Šuplata chuť si zaskákať?
"Nie, už ma k tomu nič nemotivuje. S parašutizmom som už skončil. Športu som však ostal verný. Sedem rokov sa venujem stolnému tenisu. Hrám súťažne za Blatné. Je to nižšia súťaž, ale považujem to za vhodný prostriedok ako si udržať fyzickú kondíciu," povedal nám na záver.

Ohodnoťte článok: