Pezinok v 13. storočí

Peter Wittgrúber / August 2005 / Prečítané 3324 krát
Trináste storočie je pre Pezinok a jeho históriu dôležité z viacerých hľadísk. Z roku 1208 pochádza prvá písomná zmienka o tomto území, ktoré sa uvádza ako „terra Bozin“. Kráľovskou listinou Ondreja II. získava vtedy majetok na východných úpätiach Malých Karpát nitriansky župan Tomáš z rodu Hunt-Pozna-novcov a jeho dvaja synovia, Šebuš a Alexander, zakladatelia rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. S týmto rodom sú dejiny Pezinka spojené po celý stredovek, až do smrti jeho posledného mužského príslušníka, Krištofa II., v roku 1543. Donedávna sme sa pri opise Pezinka a jeho okolia v 13. storočí mohli opierať len o sporadické písomné zmienky a celospoločenské historické udalosti, dotýkajúce sa aj nášho regiónu. Až novší výskum priniesol nové, dôležité informácie.
   Na jeseň v roku 2004 boli počas rekonštrukcie priestorov bývalého hotela Grand odkryté zvyšky zahĺbeného objektu polozemnice, ktorú archeologický materiál umožnil datovať do polovice 13. storočia. Žiaľ, situácia neumožnila vykonať rozsiahlejší výskum, ktorý by azda zodpovedal otázku, či išlo len o samostatný, ojedinelý objekt, alebo o súčasť rozsiahlejšej zastavanej plochy, možno osady, z ktorej sa vyvinul dnešný Pezinok. Zvyšky stredovekého obydlia sa nachádzali na veľmi zaujímavom mieste a to rohu námestia a Meisslovej ulice.
Ďalšie obydlie z 13. storočia sa podarilo nájsť počas archeologického výskumu farského kostola v zime 2004/2005. Objekt vykazoval výrazné stopy horenia a pochádza z neho pomerne veľký súbor keramiky, umožňujúci datovať jeho zánik niekedy do poslednej štvrtiny 13. storočia. Z objektu sa podarilo okrem keramiky vyzdvihnúť aj časť zachovaného dreveného trámu, ktorý tvoril stenu obydlia. Vzorka dreveného trámu bola v spolupráci s Archeologickým múzeom v Bratislave a Archeologickým ústavom v Nitre prevezená do Viedne, kde bude skúmaná tzv. dendrochronológiou, čo je pomocná vedná disciplína, ktorá na základe štruktúry letokruhov umožní zistiť obdobie, kedy bol strom, z ktorého bol trám vyrobený, vyťatý. Zatiaľ môžeme obdobie zániku obydlia, ktoré stálo v 13. storočí na mieste dnešného farského kostola v kontexte s historickými informáciami z daného obdobia stotožniť s vpádmi českých vojsk kráľa Přemysla II. Otakara do Uhorska v rokoch 1271 – 1273. Počas tohto vpádu české vojská a ich rakúski spojenci dobyli podľa dochovaných písomných správ aj pezinský hrad.
Už v roku 2001 boli v pezinských horách pri kameňolome objavené zvyšky stredovekej fortifikácie, ktorú bolo možné na základe nájdených predmetov, predovšetkým militárií, zaradiť rámcovo tiež do spomínaného obdobia. Archeologický výskum, vykonávaný na lokalite od jari 2004 tento predpoklad ešte viac prehĺbil a presnejšie zadatovanie napokon umožnil nález troch strieborných viedenských fenigov Přemysla II. Otakara priamo z priestoru opevnenia. Zdá sa, že hrad, spomínaný v súvislosti s vpádom českého a rakúskeho vojska, stál nad križovatkou ciest na Záhorie, oveľa hlbšie v horách, ako sa pôvodne predpokladalo. Definitívu v lokalizácii hradu z 13. storočia na území Pezinka by však priniesol až archeologický výskum dnešného zámku v Pezinku.
Zaujímavým nálezom, približujúcim Pezinok v 13. storočí je ďalší súbor mincí z chotára nášho mesta. V roku 2004 bol pod úbočím Starej hory, na mieste, ktoré sa podľa starých máp volalo Kráľova, resp. Kráľovská cesta, nájdený poklad 85 strieborných mincí, tiež viedenských fenigov Přemysla II. Otakara. V čase objavu išlo o tretí väčší poklad tohto typu mincí na Slovensku. Oba poklady a veľa ďalších mincí budú môcť obyvatelia Pezinka i jeho návštevníci vidieť na výstave Poklady mincí z Pezinka a okolia, ktorej vernisáž sa uskutoční v predvečer Vinobrania 2005.
Napriek tomu, že Tomáš a jeho synovia dostali územie dnešného Pezinka, zem Bozin, do majetku už v roku 1208, počas celej prvej polovice 13.storočia im bolo toto vlastníctvo spochybňované kráľom Belom IV., synom Ondreja II., ktorému sa nepáčila rozdávačná politika jeho otca. Až v roku 1256 Štefan V. definitívne udelil grófom Kozmovi II. a Pavlovi I. zem Bozin do dedičnej držby.
Sporadické archeologické nálezy naznačujú, že až od tohto obdobia začína prudký rozvoj Pezinka. Zdá sa tiež, že v tomto prípade majú pravdu aj staré legendy, ktoré tvrdia, že starý Pezinok stál pôvodne vyššie v horách. Objav stredovekého opevnenia v Hrubej doline, na lokalite Starý zámok II. a pokladu pri Starej hore môžu naznačovať, že pôvodné obyvateľstvo, prípadne jeho časť sa venovali hospodárskej činnosti v horách. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o známe pezinské zlaté baníctvo, o ktorom však máme najstaršiu písomnú zmienku až z roku 1339. To však neznamená, že tu baníci nemohli existovať už polstoročie predtým. Istou indíciou je aj skutočnosť, že banícka osada Mhyr, ktorá sa spomína vo viacerých listinách z roku 1339, ako konkurent grófov zo Sv. Jura a Pezinka pri ťažbe zlata, sa taktiež spomína v kráľovskej donácii z roku 1208 ako jeden zo susedov zeme Bozin.
Napriek niektorým novým archeologickým objavom je poznanie osídlenia Pezinka v 13. storočí ešte stále veľmi skromné. Dúfame však, že nové objavy a predovšetkým pokračujúci výskum na Starom zámku II. prinesú nové informácie dôležité pre spoznávanie dejín nášho mesta.



Ohodnoťte článok: