Germáni a Rimania

Peter Wittgrúber / Jún 2005 / Prečítané 2869 krát

   Po porážke Keltov Dákmi v prvej polovici 1.storočia n. l. začali na naše územie prenikať skupiny germánskych bojovníkov, ktoré využívali isté spoločenské vákuum a usadzovali sa tu. Išlo najmä o príslušníkov germánskeho kmeňa Kvádov. Germánski bojovníci predtým už niekoľkokrát výrazne ohrozili svojimi útokmi stabilitu Rímskej ríše a tak sa rímski cisári bránili vytvorením nárazníkových zón, tvorených sčasti novými provinciami Norikum a Panónia a sčasti uznaním niektorých germánskych kmeňových náčelníkov za vládcov a reprezentantov určitej skupiny Germánov. Vaniovo kráľovstvo, ktoré vzniklo na území juhozápadného Slovenska v druhej polovici 1.storočia môžeme dnes považovať za prvý známy štátny útvar na území Slovenska. Germánsku spoločnosť od tej doby vo veľkej miere ovplyvňuje susedstvo mocnej Rímskej ríše. Dokladá to bohatstvo rímskych predmetov v germánskych sídliskách a taktiež existencia budov a komplexov, ktoré sú výrazne ovplyvnené rímskou architektúrou (villa rustica v Dúbravke, Cífer-Pác,...). Stopy po germánskom osídlení sú doložené aj na území Pezinka a jeho bezprostrednom okolí. Prítomnosť Germánov na našom území v 1. storočí n.l. dokladá nález mince rímskeho cisára Domiciána na Šancovej ulici a taktiež úlomok mortária – rímskej nádoby na spracovanie ovocia, nájdený počas archeologického výskumu Starej radnice. Je možné, že tieto predmety pochádzajú z doteraz neobjaveného rímskeho sídliska, nachádzajúceho sa priamo v chotári Pezinka, no nemôžeme tiež vylúčiť možnosť, že sa sem dostali z veľkého germánskeho sídliska, nachádzajúceho sa na území Slovenského Grobu. Toto sídlisko bolo čiastočne preskúmané zisťovacím archeologickým výskumom, ktorý viedol v roku 2004 Mgr. Igor Bazovský z Archeologického múzea SNM v Bratislave, o ktorom sme sa zmieňovali aj v predchádzajúcich číslach Pezinčana. Tento výskum bol realizovaný najmä vďaka iniciatíve starostu obce Ing. Jozefa Javorku a podpore vedenia miestneho družstva. Germánske osídlenie dnešného Slovenského Grobu bolo už predtým zistené prieskumami a povrchovými zbermi, ktoré vykonávali pracovníci viacerých odborných inštitúcií i nadšenci histórie a archeológie. Spomínaný archeologický výskum priniesol okrem množstva artefaktov germánskej keramiky a ďalších predmetov bežnej potreby taktiež informácie o zahĺbenej germánskej chate. O kontaktoch s Rímskou ríšou svedčia nálezy rímskych mincí, spôn a taktiež úlomkov kvalitnej rímskej keramiky – tzv. terra sigilatty. Podľa informácií miestnych občanov sa pri úpravách terénu v okolí kaplnky dokonca našli aj rímske tehly s kolkami légií, čo môže naznačovať bohtstvo a veľký význam germánskeho sídliska v Slovenskom Grobe. Na záver treba skonštatovať, že napriek nálezom a informáciám, získaným výskumami sa nám na preskúmanie nedostanú ani zďaleka všetky predmety, vyorané, či vykopané počas stavebných prác. Ich historická hodnota je niekedy nevyčísliteľná. Dokáže totiž objaviť a pre budúce generácie zachovať cenné informácie o dejinách vlastného mesta či obce. V prípade Slovenského Grobu však máme záruku, že sa vo výskumoch bude pokračovať.


Ohodnoťte článok: