Budeme sa ťažko lúčiť

Žiaci z 9. A ZŠ Na bielenisku / Jún 2005 / Prečítané 1482 krát
  Sme žiaci 9. ročníka Základnej školy Na bielenisku v Pezinku. Touto cestou by sme sa radi rozlúčili so svojou školou a s ľuďmi, ktorí v nej pracujú. Deväť rokov sme vchádzali do tejto budovy a neuvedomovali sme si, že raz to bude naposledy. Ako malí prváčikovia sme sa úplne odovzdali do rúk svojej učiteľky, ktorá nás trpezlivo učila písmenká a spočítavali sme prvé číselká. V ďalších ročníkoch sme stretávali nové tváre, nové učiteľky a učiteľov. Nikdy nešetrili úsmevom a pekným slovom. Nikdy nezabudneme na školské výlety, školy v prírode, lyžiarsky a plavecký výcvik, Odyseu mysle, exkurzie, zábavné podujatia a slávnosti. Brali sme to ako samozrejmosť, ale až teraz vieme, koľko voľného času nám učitelia venovali. Niekedy sme ostávali sami prekvapení, čo všetko dokážeme. Pomohli nám objaviť v sebe talenty, ktoré sme mohli uplatniť na rôznych súťažiach, či už to bolo v jazykoch, matematike, biológii, chémii, fyzike, či v športe... Ostávali s nami po vyučovaní. Aj s tými, ktorým bolo treba pomôcť, lebo sa im v škole nedarilo. A koľko sme sa sťažovali, že sú prísni a chcú od nás veľa. Dnes už vieme, že veľakrát dávali viac ako dostali.
Škola to nie sú len učitelia a žiaci. Prvý stupeň bude naveky spojený so ŠKD, s vychovávateľkami a ich vždy pestrým programom, v jedálni nás každý deň pozdravovali kuchárky, na chodbách nám na pozdrav s úsmevom odpovedali upratovačky a neľahkú prácu s nami mal neraz aj školník.
Dostane sa nám toľkej pozornosti aj v ďalších školách? To je otázka, na ktorú dnes ešte nevieme odpovedať. Ale už teraz vieme, že lúčiť sa budeme ťažko, veď opúšťame miesto toľkých pekných zážitkov, opúšťame naše detstvo.
A predsa je niečo, čo nám na tejto škole prekáža. A síce, že ju musíme opustiť. A ten posledný deň sa blíži až príliš rýchlo... Všetkým vám ďakujeme.

Ohodnoťte článok: