Na margo petície proti rozširovaniu cintorína

Milan Oravec / Máj 2005 / Prečítané 1529 krát
  Na Mestskom úrade v Pezinku je zaevidovaná petícia asi 150 občanov mesta, ktorí nesúhlasia so zamýšľaným rozširovaním cintorína v Pezinku. Argumentujú viacerými dôvodmi, najpodstatnejší je, že majiteľom susedných obydlí to zhorší kvalitu bývania. Aké je stanovisko Mesta, sme sa spýtali primátora Olivera Solgu:
– Mesto Pezinok už dlhšie rieši problém cintorína a keďže hrozí, že za nejaký čas nebudeme mať kde pochovávať, musíme ho neodkladne riešiť. Boli vytypované územia na cintorín, napríklad v Kučišdorfskej doline či v lokalite Zajačie za Strednou policajnou školou. Ani jedno nie je vyhovujúce. Tieto pozemky nepatria mestu, museli by sa vykúpiť, chýba tam infraštruktúra, a neviem si dosť dobre predstaviť ako by na takto vzdialený cintorín dochádzali najmä starší ľudia. Preto sme sa rozhodli pre alternatívu rozšírenia jestvujúceho cintorína. Získali sme pozemok po pravej strane cintorína, ktorý patril Slovenskému pozemkovému fondu. Takisto sme odkúpili pozemok za Domom smútku spolu s rodinným domom na Seneckej ulici. Na mieste bývalého sadu by sme chceli vybudovať nový, väčší a dôstojnejší dom smútku, aby sa mohli pohrebné obrady vykonávať vo vnútri, aby ľudia v prípade nepriaznivého počasia vonku nemrzli či nemokli. V budúcnosti bude na tomto pozemku tiež urnový háj. Na pravej strane, kde bol Lesný závod, by sa mal cintorín rozšíriť o nové hrobové miesta. Pravdupovediac som prekvapený, že v súvislosti s týmto rozhodnutím vznikla petičná akcia. S jej obsahom sme sa pozorne oboznámili a celú problematiku by som rozdelil do dvoch okruhov.
   Ľudia bývajúci v okolí hovoria o probléme, ktorý sa dá vyriešiť. Ich pozemky od cintorína oddelíme nepriehľadným plotom a zeleňou. Nebudú ich vyrušovať ani obrady, keďže sa budú konať vo vnútri domu smútku. Problém s prekládkou kanalizácie, ktorá prechádza cez pozemok, vyriešime na náklady mesta a ubezpečujem, že to vôbec nebude drahé. Občania, ktorých sa to týka by si mali uvedomiť, že cintorín na tomto mieste je od polovice 19. storočia a všetky stavby, ktoré tu vyrástli neskôr, sa stavali s vedomím, že sú v susedstve cintorína, a teda že ich majitelia budú touto skutočnosťou do istej miery obmedzení.
Druhý okruh problémov uvedených v petícii absolútne odmietam, pretože nemá racionálne jadro. Napríklad, že pohľad na cintorín deprimuje žiakov gymnázia ako aj obyvateľov, ktorí v tomto okolí bývajú. Neobstojí ani tvrdenie, že občania nemôžu vykonávať určité činnosti, ako kosiť trávu a píliť drevo, keď sú na cintoríne obrady. Jednak tieto činnosti sa nevykonávajú každý deň, a potom obrady sú vždy popoludní, keď je väčšina týchto obyvateľov v zamestnaní. Nie je pravdou ani to, že rozšírenie cintorína bude drahšie ako vybudovanie nového. Dali sme si vypracovať podrobnú ekonomickú analýzu a tá potvrdzuje, že rozšírenie cintorína je najýhodnejšie. Nuž a čo povedať na argument rozšíriť radšej cintoríny na Cajle a v Grinave? Niekoľkokrát sme sa snažili občanov presvedčiť, aby pochovávali na týchto cintorínoch, dokonca sme tam chceli zaviesť zľavy za poplatky, ľudia však uprednostňujú, aby sa rozšíril jestvujúci cintorín a vybudoval nový dom smútku.
Nezdá sa mi fér, že petíciu podpisovali aj ľudia, ktorých sa to tak bezprostredne netýka, lebo bývajú na sídliskách Sever, Juh či v centre mesta. Takýchto je polovica. Keď som sa niektorých pýtal, prečo petíciu podpísali, nevedeli mi odpovedať, alebo im skôr prekážalo, že cintorín je v strede mesta. Pritom odborníci – ekológovia považujú cintorín spolu so Zámockým parkom za pľúca mesta. Cintorín je tiež prirodzeným biokoridorom medzi obydliami a železnicou a skládkou odpadov v Starej jame.


Ohodnoťte článok: