Nástup železného veku

Peter Wittgrúber / Máj 2005 / Prečítané 3273 krát
Obdobie, keď sa vo svete masovo rozšírilo používanie železa sa nazýva železnou dobou. Na našom území k tomu došlo približne v 7. – 6.storočí p.n.l. V staršej dobe železnej sa v Európe rozšírila tzv. halštatská kultúra nazvaná podľa náleziska v rakúskom Hallstatte. Nástup doby železnej je spojený s početnejšími vojenskými zrážkami, všeobecným pohybom obyvateľstva a poklesom populácie v Európe. Práve po prekonaní tohoto krízového obdobia sa začína formovať spoločnosť halštatskej kultúry. Na území západného Slovenska sa v jej rámci rozvinula tzv. kalendberská kultúra. Medzi jej najznámejšie sídla na našom území môžeme zaradiť známe hradisko Molpír pri Smoleniciach, či sídliská v Chorvátskom Grobe a Bernolákove. Množstvo nálezov z nich svedčí o vysoko diferencovanej spoločnosti, prepracovanom náboženskom systéme, rozvinutej textilnej výrobe a obchode. Nálezy dokazujú, že ľud kalendberskej kultúry obchodoval s Etruskami a Grékmi. Na území Pezinka neboli zatiaľ stopy po osídlení v staršej dobe železnej zistené. Jediným náznakom je súbor úlomkov keramiky z priestoru dnešnej Hrnčiarskej ulice, nájdený počas archeologického výskumu v roku 2004.
Keltská minca simmerinského typu zo Slovenského Grobu.   Mladšia doba železná sa niekedy nazýva tiež laténskou dobou a je spájaná s národom Keltov. Išlo o skupinu indoeurópskych kmeňov, ktorých kultúra predstavuje v európskom ponímaní dejín vrchol barbarskej civilizácie, ktorá umožnila veľkej časti Európy spoznať výdobytky antického sveta. Pri spoznávaní keltskej kultúry sa na rozdiel od predchádzajúcich kultúr môžeme opierať nielen o archeologický materiál, ale už aj o antické písomné texty. Kelti boli prvými obyvateľmi strednej a západnej Európy, ktorí začali raziť mince. Práve tie sú základným bádateľským materiálom pri určovaní obdobia, kedy Kelti žili aj na našom území. Na základe nálezov keltských mincí tzv. bratislavského typu, známych biatekov a množstva archeologických nálezov môžeme skonštatovať, že niekedy pred rokom 350 p.n.l. bolo územie dnešnej Bratislavy sídlom významného keltského veľmoža. Jeho vplyv sa takmer s istotou odrazil aj v okolí nášho hlavného mesta a teda aj v Pezinku. Donedávna bol, v súvislosti s našim mestom, jediným známym nálezom z tohto obdobia depot piatich keltsko-dáckych tetradrachiem, ktoré jeden z nestorov slovenskej archeológie prof. Eisner dokonca identifikoval ako keltsko-dácke mince pezinského typu. Žiaľ, pravdepodobne počas bombardovania Bratislavy v roku 1944 nenávratne zmizli. Prof. Eisner udával miesto ich nálezu kdesi na pomedzí chotárov Pezinka a Svätého Jura. Neskôr k týmto minciam pribudli ďalšie tri tetradrachmy, avšak klasického, bratislavského typu. Na veľmi dlhý čas boli toto jediné stopy prítomnosti Keltov na území Pezinka a jeho bezprostredného okolia. Až po začatí archeologických výskumov koncom osemdesiatych rokov v priestore pezinského hliniska pribúdali postupne ďalšie a ďalšie stopy. Práve v spomenutom priestore sa našlo niekoľko artefaktov laténskej (keltskej) keramiky. Črepový materiál postupne pribúdal aj z ďalších miest. Avšak až v roku 2004 počas archeologického výskumu pri Slovenskom Grobe sa podarilo výskumnému tímu na čele s Mgr. Igorom Bazovským z Archeologického múzea SNM v Bratislave zistiť rozsiahlejšie osídlenie z neskorej doby laténskej, reprezentované súborom kvalitnej keltskej keramiky. V priebehu tohoto výskumu sa podarilo nájsť aj ďalšiu drobnú keltskú mincu tzv. simmerinského typu. Vzhľadom na to, že archeologický výskum v Slovenskom Grobe, ale aj na ďalších miestach v okolí Pezinka i v meste, je v úplných začiatkoch, môžeme oprávnene povedať, že „pezinskí Kelti“ nepovedali ani zďaleka svoje posledné slovo.

Ohodnoťte článok: