Nájdené a stratené pohrebisko

Peter Wittgrúber / Apríl 2005 / Prečítané 1996 krát
Medzi najvýznamnejšie objavy ľudstva akiste patrí aj objav bronzu – zliatiny cínu a medi. Na rozdiel od medi, z ktorej sa vyrábali najmä predmety kultového a ozdobného charakteru, bronz v pomerne krátkom čase prenikol do všetkých odvetví vtedajšieho života a spôsobil rozkvet spoločnosti doby bronzovej, ktorá sa už výrazne diferencovala na spoločenské triedy. Najlepším príkladom na priblíženie života doby bronzovej na území Slovenska je opevnená osada tzv. otomanskej kultúry na Myšej hôrke pri Spišskom Štvrtku. Archeológovia tu objavili doslovne mesto, opevnené kamennými hradbami, v ktorom mali svoje štvrte remeselníci a aristokracia a za hradbami sa rozkladali osady poľnohospodárov.
   Na území Pezinka, ani v jeho bezprostrednom okolí, sa takéto opevnené mesto – hradisko, zatiaľ nepodarilo objaviť. Napriek tomu však môžeme konštatovať, že ani v tejto dejinnej epoche nebolo územie nášho mesta ľudoprázdne. Práve naopak. V súčasnosti už máme k dispozícii dosť faktov na vyslovenie záveru, že sa tu nachádzali minimálne dve osady a jedno pohrebisko.
Jedna osada doby bronzovej sa nachádazala na terase nad potokom Mahulanka, na miestach, kde pred ňou existovala osada bádenskej kultúry, o ktorej sme písali v jednom z predchádzajúcich príspevkov. Druhá osada doby bronzovej bola zistená archeologickým výskumom v roku 2004 v priestore dnešného Slovenského Grobu. Z tohto výskumu pochádza okrem artefaktov keramiky aj malá zbierka bronzových predmetov.
Archeológom ani miestnym nadšencom histórie však dlho nedala spávať iná lokalita. Viaceré legendy a "zaručené informácie" hovorili, že v priestore dnešnej panelárne pri Pezinských tehelniach mali byť v minulosti objavené hroby skrčencov. Iné informácie zasa spomínali 6 hrobov uložených v rade za sebou tak, že sa nohy jedného pochovaného dotýkali hlavy druhého, ďalšie spomínali pochovaných Tatárov či Turkov. Až archeologický výskum, uskutočnený v priestore Hliniska v roku 2001 dokázal tieto informácie očistiť od nánosu senzáciechtivosti. Vzápätí zostalo z povier len niekoľko strohých faktov, ktoré hovorili o tom, že počas výstavby panelárne sa pri zemných prácach našlo množstvo kostrových hrobov, ktoré však boli takmer okamžite likvidované zemnými mechanizmami. Dalo by sa povedať, bodka – pohrebisko bolo zničené, nič sa z neho nezachovalo. To je na Slovensku žiaľ takmer bežný jav. Avšak nebola to úplne pravda, nasledujúce mesiace priniesli niekoľko prekvapivých zistení. V jednom švédskom múzeu evidujú v zbierkových predmetoch dve nádobky z doby bronzovej. Ako miesto nálezu sa uvádza Bozin. Tieto predmety boli neskôr zverejnené aj v odbornom časopise a do Švédska sa dostali pravdepodobne niekedy na prelome 20. – 30.rokov 20. storočia. S pomerne veľkou mierou pravdepodobnosti pochádzali nádobky zo spomínaného pohrebiska. V zbierkach Národného múzea v Bratislave sa mal tiež nachádzať jeden bronzový predmet z Pezinka – tzv. torques (nákrčník), ktorý často tvoril súčasť hrobovej výbavy tejto doby. Predpokladalo sa, že nákrčník tiež nenávratne zmizol počas bombardovania Bratislavy v roku 1944, keď boli zničené cenné zbierky Slovenského národného múzea. Opäť sa však stal taký malý zázrak. Predmet bol náhodou objavený v zbierkach úplne inej inštitúcie a prostredníctvom Archeologického múzea v Bratislave sa dostal späť do Pezinka. Spoločne s bronzovou sekerkou, ktorá sa našla kdesi na Kejde a dnes je v súkromnej zbierke, sú všetky tieto predmety skromným dokladom osídlenia doby bronzovej na našom území. Dúfajme však, že história a predovšetkým archeológia opäť ešte nepovedali posledné slovo.

Ohodnoťte článok: