Filip Polc pred sezónou s ambíciami

pr / Marec 2005 / Prečítané 2664 krát
  Zimné mesiace si horský cyklista Filip Polc spestruje doplnkovým športom - jazdou na snowscoote. Tento rok sa v dňoch 11. - 13. marca zúčastnil aj na Majstrovstvách Európy vo švajčiarskej Crans Montane. V konkurencii vyše 100 pretekárov získal v disciplínach slopstyle a boardercross 5. miesta, v dualslalome skončil na 5. - 8. mieste. V týchto dňoch sa však už pripravuje na letnú sezónu.

Filip Polc na snowscoote na Majstrovstvách Európy v Crans Montane
l Aká bola vaša zima?
- Bola trochu iná ako v minulých rokoch. Nevenoval som sa až tak veľa snowscootu, ale viac som jazdil na bicykli. Je to výborné v tom, že som aj cez zimu v kontakte s bicyklom, aj keď na snehu. Vyhral som Český zimný pohár GP snowcup, seriál pozostávajúci z piatich pretekov, na ktorých štartovalo vždy okolo 100 pretekárov. Inak som veľa trénoval, či už v posilňovni, v bikrosovej hale, na trenažéri ale aj na snowscoote.
l V súčasnosti sa však už zrejme chystáte na letnú sezónu...
- Mám za sebou sústredenie zamerané na kondíciu, teraz trénujem v domácich podmienkach, snažím sa jazdiť v okolitých terénoch a cibriť techniku v zjazdoch. Získavam tiež materiálne a finančné zabezpečenie na sezónu.
l Aké preteky vás čakajú počas sezóny?
- Prioritou pre mňa je Svetový pohár, tento rok sa skladá z ôsmich pretekov. Chcem odjazdiť z neho čo najviac, aby bolo výsledné umiestnenie čo najlepšie. Samozrejme budem jazdiť aj Slovenský i Český pohár, tiež nejaké preteky v Európe, ale všetko bude záležať na tom, koľko budem mať financií.
l Vieme, že máte svoj vlastný tím. Môžete nám o ňom prezradiť niečo viac?
- Volá sa Filip Polc Racing Team. Založil som ho pred dvoma rokmi, keď som skončil v českom tíme Author a nikde som nenašiel vhodné podmienky na ďalšie pôsobenie. Keď som chcel dostať jazdeckú licenciu musel som mať tímovú príslušnosť, tak som založil vlastný tím. Okrem mňa sú v ňom zjazdári Tomáš Pagáč a Rasťo Pirman a dráhar Štefan Petergáč. O kompletné zabezpečenie tímu sa starám sám, pomáha mi len manažérka a rodina. Je to dosť problematické, lebo na Slovensku sa ťažko rokuje so sponzormi, firmy príliš nepodporujú extrémne športy. Mňa to stojí priveľa času, ktorý by som mohol lepšie využiť na tréning a nemám ani takú psychickú pohodu, akú by som potreboval.


Ohodnoťte článok: