Menoslov mestskej rady z roku 1747 na plátne

Vladimíra Büngerová / Február 2005 / Prečítané 1539 krát
Vladimíra BüngerováMúzeá na Slovensku riešia klasický problém množstva vzácnych exponátov, ktoré si však vyžadujú finančne náročné odborné reštaurátorské ošetrenie alebo konzerváciu. Úlohou múzeí okrem sprístupňovania histórie je tiež ochraňovanie, to znamená ošetrovanie a uchovanie predmetov pre ďalšie generácie. Táto úloha je dlhodobou prioritou Malokarpatského múzea. V nedávnom období sa podarilo realizovať viaceré projekty na reštaurovanie, predovšetkým z expozície dejín mesta. Preto dávame do pozornosti tento článok ako pozvánku znovu si pozrieť staršiu expozíciu s obnovenými exponátmi, ktorým reštaurovanie dalo novú podobu nielen umeleckú, ale hlavne autentickú. Pretože množstvo obrazov a predmetov v expozícii bolo pôvodne neodborne a laicky reštaurovaných a ich pôvodný výraz a význam sa strácal. reštaurovanie dalo novú podobu nielen umeleckú, ale hlavne autentickú. Pretože množstvo obrazov a predmetov v expozícii bolo pôvodne neodborne a laicky reštaurovaných a ich pôvodný výraz a význam sa strácal.
Z toho dôvodu za pozornosť stojí známe výtvarné dielo z dejín mesta v novom šate. Exponát súvisí s dejinami mestskej správy a jej jednotlivými členmi. Ide o písomný dokument na plátne, tzv. Menoslov mestskej rady z roku 1747. Autorom je neznámy slovenský maliar 18. storočia. Genéza tohto diela sa začína stým výročím udelenia titulu slobodného kráľovského mesta Pezinku (1647). Vtedy sa rozhodla mestská rada zvečniť svoje mená takýmto spôsobom na plátne. Celá plocha obrazu je posiata menami členov rady, od richtára po mestského kapitána. Pôvodne bol text a podklad zosivnutý a nečitateľný, dnes žiaria mená konšelov v plnej sýtosti a jasnosti. Reštaurovanie odhalilo, že pôvodne bol text obrazu orámovaný maľovaným dekoratívnym pásom s rastlinným ornamentom, ktorý nebol viditeľný pred reštaurovaním. Reštaurátorke maľby Mgr. art Nore Hebertovej sa podarilo odhaliť pod nánosmi prachu a iných nečistôt časť dekoratívnych prvkov, ale zachovali sa len vo fragmentárnej podobe. Niektoré mená na obraze neboli čitateľné a úplné, po konzultácii s historikom múzea Martinom Hrubalom sa podarilo mená doplniť a na obraze tak môžeme čítať presné znenia mien jednotlivých konšelov v latinskom jazyku. Richtárom v tom období bol Michal Nagh. Okrem neho sú na obraze zvečnené mená dvanástich členov mestskej rady a štyroch zamestnancov mesta (notár, fiškál, vicenotár a tribún ľudu). Záver menoslovu patrí vete: „Nech sú večne živí páni senátori vykonávajúci svoj úrad a šesťdesiati mešťania. Dňa 14 mesiaca júna.“ Tak sa až na takmer 260 rokov zachovali v živosti a dnes po reštaurovaní v úplnej žiarivosti a jasnosti mená významných činiteľov mesta Pezinka.

Ohodnoťte článok: