Prví poľnohospodári v Pezinku

Július Vavák, Peter Wittgrúber / Február 2005 / Prečítané 2287 krát
   Jedným z prvých víťazstiev človeka nad prírodou bol prechod z kultúry, založenej na love a zbere, na produktívne hospodárstvo. Človek donútil prírodu, aby mu poskytla statky potrebné na život bez toho, aby za potravou musel prejsť celé kilometre. Postupne sa z lovca menil na pestovateľa obilnín a chovateľa dobytka. Tento prechod sa priaznivo odzrkadlil aj na populačnom raste, vrcholiacom v tzv. neolitickej kolonizácii, ktorá skoro po svojom vzniku zasiahla aj Slovensko. Mohutný prechod od lovu a zberu k poľnohospodárstvu bol oprávnene nazvaný neolitickou revolúciou. Prví poľnohospodári, postupne vytláčali rody zberačov a lovcov z úrodných sprašových oblastí, ktorých odlesňovaním získavali pôdu. V priebehu mladšej doby kamennej - neolitu sa na území Slovenska vystriedalo niekoľko kultúr. Rozoznávame ich na základe materiálnej kultúry, najmä keramiky s charakteristickými znakmi, svojskými pre každé obdobie.
   Na základe dnešných vedomostí najstaršou zistenou kultúrou v chotári mesta je tzv. lengyelská kultúra (ak nerátame ojedinelý črep kultúry lineárnej keramiky, nájdený v priestore dnešného Hliniska), existujúca vyše okolo tisíc rokov. V Pezinku máme zachytené obe jej hlavné éry - staršiu náležiacu do mladého neolitu a mladšiu zo začiatku eneolitu. Do priestoru širšieho okolia dnešného Pezinka zasahoval rozsiahly močiar Jurského Šúru, napájaný okolitými potokmi. V tejto situácii ľudia vyhľadávali pre sídliská hlavne vyvýšené oblasti. K nálezom staršieho obdobia kultúry (začína zhruba v roku 3800 pred n.l.) patrili artefakty nad Hliniskom tehelne a najskôr i masívny sekeromlat s otvorom na porisko z intravilánu Grinavy (môže byť dokonca i starší). Ďalšie nálezy z tohoto obdobia pochádzajú tiež z Mladoboleslavskej ulice, z priestoru farského kostola. Na rozdiel od mladšieho obdobia sa keramika tohto obdobia často zdobila dekoratívnym maľovaním. Početné plastiky dokladajú aj bohatý duchovný život týchto roľníkov. I na Slovensku v tomto čase stavali kruhové stavby tzv. rondely, ktoré mali ceremoniálny charakter, slúžili na astronomické sledovanie ročných období, ktorých poznanie využívali v poľnohospodárstve.
Mladšie obdobie lengylskej kultúry zastupuje tzv. ludanická skupina, patriaca už na začiatok neskorej doby kamennej - eneolitu (začína sa okolo roku 3300 pred n.l.). V tomto období sa rozšírila orba dreveným hákom ťahaným dobytkom, používanie voza, chov koní, osídlenie postúpilo do vyšších polôh. Dôležitý bol rozvoj výroby medených predmetov. Do tejto skupiny artefaktov patrí unikátny nález medenej sekerky z priestoru bývalých vojenských kasární v Pezinku.
Ľud tejto skupiny si postavil svoju osadu opäť na terase nad dnešným Hliniskom, ktorú ľudia s obľubou využívali i v mladších obdobiach. Dve novoobjavené sídliská si vybudovali na terase potoka Saulak, jedno poniže cajlanského kostola, druhé v lokalite Bielenisko.
Ďalšie sídliskové nálezy ktoré tiež azda patria do mladolengyelského obdobia poznáme, z Grinavy za železnicou (kamenná sekerka a sekeromlat).
Pozoruhodné nálezy sa predovšetkým objavili počas archeologického výskumu v roku 2004 vo vyššie spomenutej lokalite Bielenisko. V zahĺbenej chate (porušenej výstavbou inžinierskych sietí) sa objavili doklady tkáčskej výroby dva prasleny a fragment závažia tkáčskeho stavu. Zaujímavé však boli hlavne nálezy keramiky efektne zdobenej rytým ornamentom (tzv. brázdený vpich), ktoré datujú sídlisko na samý záver ludanickej skupiny.
Doklady po výzdobe brázdeného vpichu sme zachytili i v ďalšej skúmanej lokalite Pri suchom potoku, v extraviláne Grinavy. Tieto však už patria do počiatkov nasledujúcej, stredoneolitickej badenskej kultúry (začína sa okolo roku 2800 pred. n.l).

Ohodnoťte článok: