Výstava o dobrých a zlých drakoch v jaskyni

Mgr. Július Vavák / Február 2005 / Prečítané 3678 krát
V Malokarpatskom múzeu si v týchto dňoch (4.2. - 6.3. 2005) možno pozrieť výstavu Jaskyne-draky-ľudia, ktorá prezentuje spojenie výstav Jaskyne Drakov a Jaskyne a archeológia, z dielne Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ) v Liptovskom Mikuláši. Autorkou oboch je Mgr. Zuzana Šimková. Návštevníkom ponúkame informačné tabule so sprievodným slovom, ilustráciami a fotografiami, ktoré dopĺňa trojrozmerný materiál.


Sekcia Jaskyne drakov
Je venovaná fenoménu draka a jeho výskytu a úlohe v náboženstve, mytológií, v ľudových rozprávkach a v dielach učencov. Draky mali podobu prevažne plazov, čo ich spája so zemou a ukrývali sa najmä v jaskyniach. S rozprávkami, bájami a legendami o drakoch sa stretávame v kultúrach mnohých národov Európy a Ázie.
V pohľade na draka existuje medzi európskym a východoázijským prostredím najmarkantnejší rozdiel. Kým v Európe chápali drakov ako stelesnené zlo, obludné násilnícke bytosti, ničiteľov, obyvatelia východnej Ázie ich považovali prevažne za symbol šťastia, plodnosti a úrodnosti. Podľa Číňanov bol dokonca svet stvorený v „epoche piatich drakov". Východní draci boli k ľuďom zväčša dobroprajní a priateľsky naklonení.
V Európe vystupujú draci v mytológiách rôznych národov, povedzme Grékov, Germánov. Ako stelesnené zlo vystupujú i po prijatí kresťanstva. Azda najviac ich však poznáme z ľudových rozprávok.
   V existenciu drakov verili jednoduchí a nevzdelaní ľudia ale aj učenci, ktorí drakov popisovali ako skutočný živočíšny druh. Na území Slovenska sa týmito tvormi zaoberal napríklad pruský učenec Johann Paterson Hain (17. stor.), píšuci o jaskyniach s výskytom dračích kostí, z ďalších možno spomenúť Daniela Fischera a v 18. storočí spomína drakov i Matej Bell. Učenci vychádzali vo svojich prácach z nálezov kostí neznámych zvierat. Dračie pozostatky sa v Európe používali i na liečenie, oveľa častejšie ich však využívala čínska ľudová medicína.
Na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia v nachádzaných kostiach pri podrobnom štúdiu rozpoznali pozostatky pravekých zvierat, medzi ktorými dominovali zvyšky veľkých jaskynných medveďov. Takéto pozostatky podporovali predstavy ľudí o drakoch.
Jaskynný medveď žil temer v celej Európe v období stredného a väčšej časti mladého pleistocénu (300 tis. - 13. tis. p.n.l.). Bol zhruba o 30 percent väčší od medveďa hnedého, vážil viac ako 1000 kilogramov. Ostatky tohto zvieraťa poznáme z mnohých slovenských jaskýň. Jaskynné priestory vyhľadávali ako útočiská pred chladom, nepriaznivým počasím, rodili v nich mláďatá, staré jedince tam zomierali. O jaskyne sa delili i s inými šelmami (ktoré ich tiež s obľubou využívali), povedzme s jaskynnými levmi a hyenami, vhodný úkryt poskytovali i ľuďom. Napriek svojej veľkosti a sile bol jaskynný medveď obľúbeným lovným zvieraťom najmä neandertálcov. Popri obžive a praktickom využití (kožušina) medvede zohrávali svoju úlohu i v umení, loveckej mágií a kulte.
Trojrozmerný materiál, ktorý si môže návštevník pozrieť zastupuje lebka a kosti jaskynných medveďov zo slovenských jaskýň.

 Sekcia Jaskyne a archeológia
Prezentuje informácie o dvanástich vybraných jaskyniach na Slovensku, v ktorých sa v minulosti konali archeologické výskumy.
Bukovohorská kultúra, DomicaNa začiatok sa môže návštevník dozvedieť o vzniku a rozširovaní archeologickej zbierky v SMOPaJ v Liptovskom Mikuláši, ďalej o nálezoch z jaskyne Domica, z Majda-Hraškovej jaskyne, Jasovskej jaskyne, Liskovskej jaskyne, Silickej ľadnice, Chvalovskej jaskyne, jaskýň Demänovskej doliny a Spiša, ktoré plnili v dejinách rôzne úlohy boli obydliami, útočiskami, miestami kultu...
Vo vitrínach je materiál od praveku po novovek - keramika, kamenná industria, kostené ale i kovové predmety. Najstaršími vystavenými nálezmi sú artefakty bukovohorskej kultúry (neolit) z jaskyne Domica, ďalej možno spomenúť i kultové masky kyjatickej kultúry (doba bronzová) z Majda - Hraškovej jaskyne, falzifikáty mincí z Chvalovskej jaskyne (neskorý stredovek,15. stor.).


Ohodnoťte článok: