Srdcom som Pezinčanka

Danica Tomášková / Február 2005 / Prečítané 1624 krát
  Vážení a drahí Pezinčania,
našla som si na internete stránky o Pezinku, a aké bolo moje prekvapenie, keď som uvidela nádherne reštaurované domy, ktoré sú úzko späté s mojim detstvom. Napríklad rohový dom na Štefánikovej ulici. Narodila som sa tam - bola tam banka, jej riaditeľom bol pán Vrablic. Bývali na poschodí a my v zadnom trakte vo dvore. Ďalší dom - ten je i krásne opísaný v histórii, že tam v roku 1949 boli malé obchodíky. Jeden z nich patril mojej babke Antónii Farbulovej, bola to galantéria. Presne si pamätám ten deň, keď cez námestie kráčali traja muži v čiernych dlhých kabátoch, aby babke obchod skonfiškovali. Ďalej ma upútala pamätná doska pri Farskom kos
tole, na ktorej je meno Michal Farbula, bol to dedkov brat.
Mám v očiach slzy dojatia, síce žijem v Prahe od roku 1949 (vtedy som mala štyri roky), ale srdcom som stále Pezinčanka. Chodila som do Pezinka každé prázdniny, bola som tam aj birmovaná, pretože v Prahe to bolo zakázané. Dva roky som v Pezinku chodila aj do školy (1953 - 1955) k pani učiteľke Jánošíkovej.
Prosím, nehnevajte sa, že si takto vylievam srdce, ale už som na dôchodku a každá zmienka o Pezinku ma zaujíma, a potom vidieť svoje detstvo na fotografii, jednoducho musela som Vám to napísať.
Prajem Vám všetko najlepšie a nech je Pezinok stále krajší.


Ohodnoťte článok: