Marián Ondrovič z Nemecka píše o slávnej herečke

M. Ondrovič / Január 2005 / Prečítané 1649 krát
Vážená redakcia Pezinčana,
ako mladý pezinský ochotník som si uvedomoval, že z môjho rodiska pochádzajú významní divadelníci Jozef Hanúsek a Milan Mlsna. Nevedel som však, že Pezinok dal svetu herečku, ktorú oslavovali nielen v Európe, ale i v zámorí. V januári si pripomíname 112. výročie jej smrti. I keď sa na jej meno medzičasom zabudlo, predsa si len myslím, že by si ho mali obyvatelia Pezinka uchovať v pamäti tak, ako mená iných veľkých Pezinčanov. A to je pre mňa dôvod, prečo píšem tento článok.

PEZINČANIA VO SVETE  Katarína Franklová

   Malé mestečko počítalo necelých päťtisíc obyvateľov. Je len pochopiteľné, že intelektuálna vrstva bola mizivá - mešťanosta a pár úradníkov, mestský kapitán, sudca, farár a zopár učiteľov. Život prebiehal v zabehaných koľajách, zmeny boli nepatrné, ak nepočítame počasie. A tak príchod skupiny kočovných divadelníkov bola udalosť výnimočná, mesto bolo razom hore nohami. V každej rodine sa niekto chystal do "divadla" na trhovisku. Pozornosť kočovných hercov však neupútali davy, ale jedno dievča, ktoré sedelo hneď v prvom rade, priam vsávalo dianie na pódiu a nevynechalo ani jedno predstavenie.
Píše sa rok 1864 a malá Katarína Franklová, dcéra učiteľa mestskej školy už je pevne rozhodnutá stať sa herečkou. A keďže dcéry zvyčajne vedia u otcov presadiť všetko po čom túžia, stojí na pódiu ešte pred tým, než kočovníci opúšťajú Pezinok. V tomto okamžiku ešte nikto netuší, že je svedkom zrodu veľkej, medzinárodnej hereckej kariéry.
Už v roku 1871 stojí, bez akéhokoľvek hereckého vzdelania, na pódiu divadla Viktoria v Berlíne. Rola víly, ktorú zosobňuje, je síce bezvýznamná, ale v hľadisku sedí Hermann Hendricks, v tom čase populárny berlínsky divadelný činovník. Prekvapený jej mäkkým hlasom a profesionálnym vystupovaním jej umožňuje vystúpenie vo väčšej role. Nasleduje hosťovanie v Postupime a Brémach. Na odporučenie A. Strakoscha odchádza do Viedenského mestského divadla, ktoré vedie v tej dobe H. Laube. Katarína vlastne do Viedne veľmi nechce. Obáva sa náročného publika a presýtenej viedenskej divadelnej kritiky. Až na naliehanie H. Lauba predsa len prichádza do Viedne a 16. septembra 1872 si rolou Irmgard v hre Gróf Hammerstein získava srdce publika a kritiky.
Paralelne s vystupovaním v divadle, navštevuje divadelnú školu, chodí na súkromné hodiny, učí sa bez oddychu. Robí také viditeľné pokroky, že sám riaditeľ Laube tomu nechce veriť: "...ešte nikdy som takýto rýchly a celkový úspech systematického štúdia nezažil..." - píše v divadelnom Almanachu o pezinskej Katke.
Po prevzatí roly Márie Stuartovej jej kľačí Viedeň pri nohách a Katarína dostáva ponuku z renomovanejšieho Zámockého divadla (Burgtheater) v ktorom debutuje hneď vo viacerých rolách. Populárna herečka dostáva pozvania na hosťovanie z celého vtedajšieho kultúrneho sveta. Z Viedne odchádza do Hamburgu (2 roky), potom do Rigy (2 roky), naspäť do Viedne (rok v divadle Carltheater), nasledujú dva roky v Stuttgarte a ďalšie dva vo Frankfurte. Počas týchto pevných záväzkov hosťuje i vo všetkých väčších nemeckých metropolách, ďalej v Moskve a Petrohrade a opätovne vo Viedni, odkiaľ má len na skok do Pezinka k rodičom.
Na vrchole popularity odchádza do New Yorku (Irving - Place Theater), kde vychutnáva nadšenie divákov za účinkovanie v rolách Lady Milford, Lady Macbeth, Iphigenie, Deborah a vo viacerých ďalších.
Porekadlo Zíde z očí - zíde z mysle platí i u divadelníkov. Postaršia pani, prichádzajúca z USA, už nemá na európskom pódiu miesto. Jej meno upadlo do zabudnutia a nie je už kľúčom k srdciam divákov. Za podpory svojej služky Márie Siegmundovej dožíva posledné roky života v tom meste, v ktorom prežila svoje najväčšie úspechy - vo Viedni. Katarína Franklová, narodená 11. októbra 1852 v Pezinku, jedna z najväčších herečiek devätnásteho storočia, zomiera chorá, zabudnutá a opustená 1. januára 1918 vo veku 66 rokov.
Necelý rok po jej smrti uzatvára Nemecký scénarský ročník spo-mienku na K. Franklovú vetou: "Aký to neuveriteľný, tragický osud umelca!".


Ohodnoťte článok: