Lovci mamutov pri Pezinku?

Petra Pospechová, Peter Wittgrúber / Január 2005 / Prečítané 5899 krát
Archeologické nálezy a objavy majú rôznu hodnotu. Niekedy nám jediný predmet prinesie dôležitejšie informácie ako desiatky kilogramov archeologického materiálu. A práve to sa podarilo v roku 1991. Nadšenec pezinskej a regionálnej histórie Luboš Voštinár počas jedného zo svojich „výletov“ našiel na poli medzi Pezinkom a Viničným nezvyčajný kus opracovaného kameňa. Nálezca odovzdal predmet na odborné posúdenie pracovníkom Archeologického múzea SNM v Bratislave, ktorí zistili veľmi zaujímavé informácie. To, čo by pre mnohých bolo len obyčajným kusom kameňa bol v skutočnosti hrot oštepu pravekého človeka z obdobia mladšieho paleolitu. Človeka, ktorý patril pravdepodobne k tzv. szeletienskej kultúre.
   Ľudia tejto kultúry žili v strednej Euró-pe približne pred 40 000 - 30 000 rokmi. Používali najmä kamenné nástroje, no už vo väčšej miere ako ich predchodcovia začali používať drevo, kosti, parohovinu a mamutie kly. Hlavným zamestnaním ľudí mladšieho paleolitu bol najmä lov, dopĺňaný zberom. V tomto období už začínala deľba práce medzi mužom a ženou. Špecializácia lovu si vyžadovala čoraz väčšiu organizáciu v komunite. Toto postupné zdokonalovanie malo za následok pomerne veľký populačný rast. Ak sa predchodcovia homo sa-piens dali počítať na tisícky a desaťti-sícky jednotlivcov, počet ľudí v mladšom paleolite dosiahol už 2-3 milióny. Keď sa pozrieme na obrovský úsek dejín ľud-stva a množstvo predmetov hmotnej kultúry a stavieb, zdá sa, že po celé obdobie paleolitu sa ľudstvo ako-také takmer vôbec nevyvíjalo. Veď zo 100 000 generácií, ktoré doteraz žili na Zemi pripadá približne 99 percent práve na obdobie paleolitu. To však nie je pravda. Každý z objavov, ktorý praveký človek urobil, je dôležitý svojou jedinečnosťou a tým, že sa stal základom pre ďalšie desiatky a stovky nových objavov. Jedným z nich je aj umenie paleolitického človeka. Z obdobia mladšieho paleolitu pochádzajú prvé umelecké diela a prejavy umenia pravekého človeka. Na našom území to bola napríklad známa Moravianska Venuša, ktorej vek sa odhaduje na viac ako 22 000 rokov.
Na Slovensku sa síce nachádzajú desiatky mladopaleolitických sídlisk, no v našom regióne ide pravdepodobne o prvú stopu výskytu mladopaleolitických lovcov mamutov. Čo sa stalo s majiteľom oštepu? Prečo ho stratil? Zabodol ho vari do mamuta, ktorý zranený ešte stihol utiecť ďalším smrtiacim úderom a potom kdesi oštep vytratil? Odkiaľ pochádzal záhadný lovec? Mal svoju jaskyňu niekde v malokarpatských horách? To všetko sú otázky, na ktoré už asi nikdy nenájdeme odpoveď. Avšak vďaka tomuto malému kúsku opracovaného kameňa vieme, že aj na úsvite ľudských dejín bol náš región osídlený.


Ohodnoťte článok: