Ani vážny úraz ho neodradil od darcovstva krvi

Milan Oravec / December 2004 / Prečítané 1829 krát
Pri nedávnom oceňovaní dobrovoľných darcov krvi dostal zlatú Jánskeho plaketu. Udeľujú ju za štyridsať odberov, on ich má už 53. Pripomenuli mu to na poslednom odbere v Bratislave, vraj by sa mal prihlásiť o najcennejšie ocenenie v Červenom kríži. Odmietol. On sa sám hlásiť o uznanie nebude, to si mali všimnúť iní. Potom to nahlásili pracovníčky transfúznej stanice. Je to smutné, že to takto funguje.

   Na darcovstvo ho získala sestrička
Päťdesiatpäťročný Rudolf Ondrovič (na snímke) prvýkrát daroval krv v roku 1975, keď bol zamestnancom mesta v miestnom hospodárstve. Na darcovstvo ho nahovorila sestrička u doktora Weisa. Vraj má dobrú krv nulku pozitív, aby to skúsil. Nakoniec zistil, že mu odbery robia dobre, má totiž vyšší tlak, a ten sa mu po návšteve transfúznej stanice vždy upraví.
Keď mal za sebou desať odberov, musel s tým prestať. Stal sa mu vážny úraz, na tri roky darcovstvo prerušil. Potom opäť dával krv pravidelne. Autobusom ich vozili na odbery i do Bratislavy, niekedy ich organizovali aj priamo v Pezinku. Všetko sa prerušilo v osemdesiatomdeviatom. Prestali sa o to zaujímať lekári, zrazu nemal kto odbery organizovať. Akoby nebol o dobrovoľné darcovstvo záujem. Aj dnes, keď sa nedozvie z Pezinčana, že sa odber organizuje, tak o tom nevie. Pritom, ešte pokiaľ je zdravý, rád by bol pravidelným darcom.
Dnes si už ani neuvedomuje, pokiaľ ide o darcovstvo, že robí niečo mimoriadne, berie to ako samozrejmosť. Je to preňho obyčajný zvyk, hoci rád ľuďom pomáha.
   Osud mu pripravil ťažké chvíle
Rudolf Ondrovič prežil toho v živote dosť. Azda najťažší preň bol december v sedemdesiatom siedmom. Vtedy bol profesionálnym hasičom, robil v pezinskom požiarnom útvare. Dostali naliehavú vyzvu, aby prišli pomôcť hasiť požiar do Senca. Horel tam mlyn a obilné silo. Z Pezinka vyštartovali viacerí, on mal vozidlo s výsuvným rebríkom, ostatní išli na tatrovke s vodou.
Keď prišli na miesto požiaru, hneď vtiahli do dvora objektu, ale odtiaľ museli vyjsť von, zdržiavať sa tam bolo nebezpečné, ohrozovali ich mohutné plamene, hrozilo, že spadnú na nich múry. Preto išli hasiť zvonka. Postavil sa na miesto, kde v blízkosti horel veľký trám. Keď prehorel, zrútil sa na nižšie položenú stenu. Tá sa nečakane uvoľnila, padala na neho. Jeho ľavú nohu zachytil nadokenný betónový preklad. V prvej chvíli ani nevedel, čo sa stalo. Pád steny sprevádzal veľký hluk, všade bolo plno prachu. Všetci okolo kričali, aby utekal preč. Snažil sa, ale nešlo to. Napokon sa mu to podarilo, pár metrov odtiaľ odskákal na jednej nohe. Potom spadol na zem, až vtedy si všimol, že mu chýba kus ľavej nohy. Odtrhlo mu ju nad členkom.
   Lekárka mu zachránila koleno
Po dosť zdĺhavom transporte do nemocnice v Bratislave a príprave na operáciu, bol svedkom rozhodovania lekárov, čo bude nasledovať. Prítomní lekári boli názoru, že nohu mu budú musieť amputovať celú, lebo je na viacerých miestach dolámaná a to by sa komplikovane hojilo. Vtedy prišla doktorka Ignatiová a tá rozhodla, že amputovať budú len podkolennú časť. Jej je dnes vďačný, že má svoje koleno, ktoré mu značne uľahčuje pohyb.
Po operácii mal obrovské bolesti, nechce sa mu na to myslieť. Rok a pol maródoval, čakal na protézu. Keď ju dostal musel si na ňu dlhšie zvykať, odierala ho. Všetko však s húževnatosťou prekonal. Priznáva, že neraz sa mu tlačili do očí slzy.
Vrátil sa do roboty, robil na polovičný úväzok. Asistoval pri hasení požiarov, posadil sa za volant, opravoval, ako ostatní. Spomína, že raz v čase dovoleniek bol na stanici sám. Volali z Limbachu, že v tamojšom kameňolome horí. Privolal na stanicu dobrovoľníkov, aby ho v službe zastúpili a on išiel s trambusom hasiť. Úspešne všetko zvládol.
Rudolf Ondrovič je dnes na dôchodku. Stará sa o svoju duševne chorú sestru. Má tri deti, syna a dve dcéry. Radosť mu robia vnúčatá, ktorých má päť.
Hoci mu život priniesol veľa problémov, nestratil chuť žiť. Teší sa z každého nového dňa. Baví ho práca okolo domu a v záhrade, snaží sa, aby všade okolo neho panovala veselosť a príjemná nálada.


Ohodnoťte článok: