Stĺpek po našem

strýco Lajo / November 2004 / Prečítané 1506 krát
Tak, a máme tu novembr. Dovolte, abych hnet na začátku podzekoval pánom meským radným, kerý na októbrovém zasednucí schvályly tú Fortnu. Novembr je plný šelijakých výročí a spomýnek, a parádnych mén. Hnet na začátku zme si spomenuli na tých, čo sú uš neny medzi nama a aj na šeckých svatých. To sú tý dny, kedy je na cinteri vácej živých jako mŕtvych a ftedy aš tak moc nykomu nevadzí, že ten náš cinter neny vúbec osvetlený, lebo to nahradzá svýčky. Na svatého Marcina zme si v meskej pivnyci nehali požehnat mladé vínka a jasne, že zme ich hnet aj okoštovali. V novembri si spomíname aj na dve revolúcie a neny žádna tajnost, že ešče furt je dosci takých ludzí, kerý si račej spomýnajú na tú velkú októbrovú a ešče aj socialistyckú, jako na tú našú malú zamatovú a hádam aj kapitalistickú. Prectafte si, že nekerý z nych sedzá dokonca f parlamence, čo znamená, že ich tam pravdepodobne aj negdo zvolyl. Proci gustu žáden dišputát, ale já osobne si račik spomenem na tú našu zamatovú, kerej sem sa zhodu okolnoscí aj prámo zúčastnyl. Moc sa mi ze začátku nescelo, lebo bolo dost zima, ale ket sem si vyskúšal jaké je na tých námescách hórko, bolo rozhodnuté. Aj gvúlyva inačím vecám, keré by mi neskaj negdo mlačí jako 25 rokú len čaško pochopil a uveril. A to je dobre! Nakonec sa to šecko podarilo a išlo to celkem hlatko rýchlo a f šeckej slušnosci. F Pezinku zme konkrétne začli tú revolúciu na Cajle v osvetovej besedze, gdze ftedy sýdlylo naše divadlo a tam zme celý den aj celú noc prepisovali vyhlásená, vymýšlaly, písaly a malovaly plagáty a letáky, taká malá manufaktúra to bola. Ket bolo nečo hotové, hnet zme s tým utekali dole do mesta a vylepovali postupne celé mesto. Ket išli ráno prvý ludé na autobus do roboty, nemóhly si nefšimnút, že sa nečo stalo. Hnet nato zme podaly vyhlásená na národný výbor a meskému výboru KSS, čo bolo praktycky to isté a začalo sa potpisovány požadavek, čo boly f tých vyhlásenách. Na Cajle bolo dost zima a bolo to aj daleko a tak zme boli rádzi, ket nás zebrala pot ochranné krýdlo ftedajšá rydzitelka vinohradnýckeho múzea, kerú zme dobre poznaly s predešlých akcií našeho divadla. A tak sa revolúcia presunula tam gdze patryla - na ftedajšú Revolučnú ulyc. Tak, alebo ináč, každý z nás nejako pocícil výsletky tých revolučných dný. Naposledy to pocícila autobusama cestujúca verejnost f púlke tehoto mesáca, ket sa vedený tých autobusú rozhodlo, že zrovna prostrednýctvem svojich zákaznýku oznámi minysterstvu, že má od neho málo penes. Asi sa to ale minulo účinkem, lebo šeci nadávali na tých autobusárú a nygdo na to ministerstvo. Áno, aj totok je tá sloboda za kerú zme bojovaly.

Ohodnoťte článok: