Ženy v partizánskom odboji 60. výročie SNP

MM / August 2004 / Prečítané 2126 krát
60. výročie Slovenského národného povstania a protifašistického odboja je významným medzníkom nielen v histórii nášho národa, ale aj tých, ktorí sa na tomto odboji zúčastnili. Patria sem mnohé dievčatá a ženy, ktoré s nasadením vlastného života pôsobili ako ilegálne pracovníčky v partizánskom hnutí, roztrúsené po našich horách.
V našej Základnej organizácii Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Pezinku ostali ešte tri členky.
Alžbeta Červienková z Limbachu bola spojkou s partizánmi, prinášala im jedlo a správy o fašistoch.
   Anna Lovičová v partizánskej skupine Jánošík pod vedením kpt. Ernesta Bielika vykonávala spravodajskú službu a ako zásobovačka - proviantka, pripravovala jedlá a roznášala ich priamo na bojiská v oblasti Brezna, Heľpy a Kráľovej hole. Sledovala pohyb Nemcov a informovala o tom velenie skupiny.
Anna Dubínyová, rod. Kaznárová, mala vtedy iba šestnásť rokov a už pracovala v horách ako lesná robotníčka. Pracovisko bolo niekedy vzdialené od Dolnej Lehoty, kde bývala, aj dvadsať kilometrov, preto bola nútená prenocúvať s dievčatami a lesnými robotníkmi v lesných kolibách. Tu po večeroch počúvala rozprávanie o príprave povstania a tak sa v nej rodila bojová nálada. Do povstania sa zapojila jej celá rodina a jej veľký vzor - nebojácny otec, ktorý bol baníkom. Niekedy sa pri nich zastavil mladý horár Vojtech Dubíny, za ktorého sa neskôr vydala. Stal sa dušou všetkých ilegálnych akcií. Ako manželia sa presťahovali do horárne, neďaleko Čierneho Baloga na samotu Dobroč-Saling, ktorá sa stala útočiskom prenasledovaných partizánov a ilegálnych pracovníkov. Anka robila spojku a prinášala im správy. S manželom zozbierali zbrane, ktoré poodhadzovali vojaci, čo utiekli z východného frontu. Partizáni ich použili v známom boji Č. Balog - Páleničné. Rozbušky a odpaľovacie šnúry nosila od otca-baníka z Dolnej Lehoty. Raz spolu s otcom previezli raneného partizána Javorského z D. Lehoty, s nasadením života, až do dubínyovskej horárne, kde ho liečila. V horárni sa nachádzal ruský štáb A. M. Sadilenka pod velením veliteľa I. partizánskej brigády N. S. Radula.
Anka Dubínyová bola pre nich nenahraditeľnou. Vykonávala priame príkazy ako rozviedčička v úseku Brezno - Tisovec - Polhora. Ošetrovala ranených, piekla chlieb, varila a prala. Nemecké
hliadky horáreň často navštevovali, preto museli byť veľmi ostražití. Signálom pre partizánov bola horiaca lampa v okne.
Od roku 1956 je natrvalo obyvateľkou Pezinka, kde sa spolu s manželom aktívne zapájali do verejného a spoločenského života.

Ohodnoťte článok: