Bojoval proti nemeckému fašizmu

MM / Jún 2004 / Prečítané 1826 krát
   Plk. Ing. Ľudovít Šušol pochádza z povstaleckej baníckej obce Cígeľ, neďaleko Prievidze, hoci sa narodil v rakúskom Badene, kde jeho rodičia chodievali na sezónne práce. Nie div, že sa u neho od mladosti formovalo sociálne cítenie. S nástupom fašizmu vznikla u neho túžba bojovať so zbraňou v ruke voči okupantom za slobodu slovenského národa. Táto jeho túžba sa nesplnila, pretože 16-ročnému mládencovi vydať zbraň odopreli.
Nevzdal sa, mladí Cígeľčania si v roku 1943 vytvorili mládežnícku skupinu, ktorej cieľom bolo podrývať moc fašizmu, pomáhať pri jeho konečnej porážke zo všetkých síl. Ich veľkým vzorom bolo vytvorenie partizánskej skupiny Major pod velením Františka Ninisa. Zásobovanie partizánov potravinami a liekmi, spravodajská činnosť, oboznamovanie s pohybom fašistických vojsk, bola ich záslužná činnosť. Začlenili ho do povstaleckej jednotky kde pomáhali kopať zákopy.
Občania Cígľa boli už dlhšie fašistom tŕňom v oku, preto vyvíjali vysokú aktivitu k odhaleniu protifašistickej bunky. Dňa 13. januára 1944 obsadili obec, do zajatia odvliekli 120 občanov, medzi nimi aj mladého Ľudovíta. Boli to najstrašnejšie chvíle v jeho živote. Neľudské mučenie, beštiálne vyšetrovanie, nenávidené nemecké pochody. Jedného po druhom ich vypočúvali, hrozili, mučili, ale oni nič nevyzradili i za cenu vlastného života ostali pevní. Mnohí kamaráti zvolili radšej hrdinskú smrť.
Po vydrancovaní obce sa pomery ešte zhoršili. Ľudovít Šušol sa musel každý tretí deň hlásiť na žandárskej stanici v Novákoch. Tridsaťčlenná jednotka nemeckých vojakov mala oči všade. Hrou na harmonike, i to, že vedel po nemecky si Ľudovít získal ich dôveru a tak správy o Nemcoch denne putovali k veliteľovi partizánskeho oddielu.
Sloboda prišla do Cígľa 4. apríla 1945. Mládežnícka jednotka sa hneď pustila do práce: opravovali vojnou zničené objekty, cesty, stavali provizórne mosty. Túžba po vzdelaní ho vyniesla k najvyšším úspechom: dvojnásobný titul - Plk., Ing.
V Pezinku so svojou rodinou žije od roku 1957. Statočne tu spolu s manželkou vychovali 3 deti, dvoch synov a dcéru. Celý život sa venoval vojenskému povolaniu. Pracoval v tých najvyšších funkciách. Zapojil sa aj do verejného života, dvadsaťpäť rokov bol poslancom národného výboru, bol predsedom viacerých komisií, napr. ochrana verejného poriadku a i.
Bol medzi prvými zakladateľmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) už v roku 1945. Vyše 20 rokov vykonáva funkciu predsedu ZO SZPB, bol predsedom OV SZPB v Pezinku, teraz vykonáva funkciu podpredsedu oblastného výboru SZPB v Bratislave. Všemožne sa usiluje, aby Zväz nezanikol, aby v mladých členoch žil aj ďalej. Veď negatívne javy našej spoločnosti, ako je terorizmus, rasizmus, neofašizmus zotrvávajú medzi nami naďalej.
Jeho vitrínu zdobí celý rad najvyšších vyznamenaní: Rad červenej hviezdy, Za službu vlasti, strieborná a zlatá medaila Budovateľ mesta Pezinka, 30 rokov národných výborov, medaily M.R. Štefánika I., II., III. stupeň a iné. Želáme mu veľa zdravia, pohodu v kruhu jeho najbližších a ešte veľa činorodých rokov vo veľkej rodine SZPB.

Ohodnoťte článok: