Cínové nádoby v Malokarpatskom múzeu v Pezinku

Vladimíra Büngerová / Jún 2004 / Prečítané 1821 krát
V stálej expozícii Malokarpatského múzea v Pezinku v časti Cechy sa nachádza pomerne rozsiahla kolekcia reprezentačných cínových nádob - kanvíc, fliaš a korbelov jednotlivých cechov kožušníkov, pekárov, tesárov, mlynárov, tkáčov a jedinečným kusom expozície dejín mesta je kanvica mestskej rady s figurálnou rytou výzdobou. Cín bol materiálom veľmi obľúbeným predovšetkým v 17. a 18. storočí, používal sa na výrobu bežných nádob používaných pri stolovaní a v kuchyni. Taktiež slúžil na výrobu liturgických nádob a reprezentačných predmetov. Cín sa v minulosti nazýval striebrom chudobných, bol materiálom, ktorý pripomínal svojou kvalitou a vizuálnymi vlastnosťami striebro, bol lacnejší a tým dostupnejší pre širšie spoločenské vrstvy. Postupne cín na výrobu riadu v 19. storočí vymenila kamenina, porcelán, fajansa, sklo. Technikou používanou na výrobu nádob z cínu bolo liatie (pôvodne technika strateného vosku, neskôr delené formy), nádoby sa zdobili rytím, ktoré nevytváral samotný cinár, ale umelec - rytec. Príkladom je už spomínaná kanvica mestskej rady z polovice 17. storočia, kde sa nachádza na plášti nádoby figurálny výjav apoteóza uhorského kráľa Ferdinanda III., ktorý udelil Pezinku titul slobodného kráľovského mesta a kanvica je dokumentom významnej historickej udalosti, ktorej aktualitu si pripomíname 14. júna. Pôvodne sa považovala kanvica za dar Ferdinanda III. mestskej rade, podľa overovacích značiek na kanvici, ide pravdepodobne o prácu majstra pochádzajúceho z bratislavského cechu cinárov s iniciálami mena majstra (ALS) v majstrovskej značke. V Pezinku boli aj cinári, prináležali však cechu bratislavskému, po podrobnejšej analýze bude v budúcnosti možná presná identifikácia jednotlivých autorov.
Kanvica má kónický tvar, stojí na troch reliéfne modelovaných nožičkách v tvare leva so žezlom. Kanvica má páskové esovito modelované ucho, na ktorom sú umiestnené spomínané značky, ktoré spoločne tvoria maskarón. Plášť kanvice je horizontálne rozdelený ozdobným prstencom na dve polovice a týmto opisom sa dostávame k rytej výzdobe na plášti kanvice. V hornej časti je zobrazený v medailónoch Ferdinand III. a to dvakrát, v odeve s nádherným čipkovaným golierom a zlatým rúnom na krku a v brnení, s maltézskym krížom na prsiach. Tieto dva oficiálne portréty panovníka sú oddelené postavou ženy, alegórie spravodlivosti s typickými atribútmi - mečom a váhami, v pozadí výjavu po obidvoch stranách sa nachádzajú zobrazenia neznámych kostolov. Vcelku kompozícia predstavuje filozofiu a ústredné heslo Ferdinanda III.: Spravodlivosť a zbožnosť (Justitia et pietate). V dolnej časti plášťa kanvice sa nachádza výjav muža a ženy (pravdepodobne Ferdinand III. a jeho manželka), celé postavy sú oddelené bohatým dekoratívnym rastlinným ornamentom. V hornej časti je panovník zobrazený s oficiálnymi náležitosťami adekvátnymi postaveniu a v dolnej časti ako normálna ľudská bytosť, v naznačenom partnerskom vzťahu.
Na veku kanvice je vyobrazený jeleň a zajac, symboly rýchlosti a ostražitosti a taktiež loveckej spravodlivosti, dopĺňajú a korunujú zobrazené výjavy na plášti kanvice.
Tieto výnimočné exponáty patria k najvýznamnejším zbierkovým predmetom Malokarpatského múzea, nedávno boli kompletne reštaurované, čím sa odkryli cínové a majstrovské značenia, ktoré umožnia identifikáciu jednotlivých majstrov a ich dielní. Reštaurovaním sa im navrátila pôvodná estetická hodnota, ktorú majú možnosť vnímať návštevníci nášho múzea z celého Slovenska a zo zahraničia.