Kamenice - svedkovia minulosti

Július Vavák / Máj 2004 / Prečítané 1488 krát
Mnohí z nás sa na potulkách prírodou iste stretli s kamennými "valmi", nazývanými kamenice alebo rúny. Tieto pásy kamenia neraz dosahujú úctyhodné rozmery (výška 2 - 3 m, šírka 3 - 4 m) a doslova brázdia kopcovitý terén. Kamenice sa tiahnu po juhovýchodných svahoch Malých Karpát, pričom dodnes sa zachovali najčastejšie v pásme lesa. Proces ich výstavby bol dlhodobý a vyžadoval si množstvo úsilia.
Od 13. storočia svahy Malých Karpát zaberali vinohradníci a snaha po získaní novej pôdy sa odrazila vo výškovom postupe vinohradov do oblastí, kde na povrch vystupovalo množstvo kamenia. Tony vyorávaných kameňov, pôvodne z lesnej pôdy, boli ukladané do pásov na okraje parciel. Kamenice sú teda dôkazom snahy po získaní vhodnej pôdy na pestovanie viniča, ktorá v minulosti prevyšovala dnešnú rozlohu vinohradov. Rúny vytvorili zaujímavú sieť, ktorá je odrazom členenia pozemkov. Kvôli prevýšeniu a odplavovaniu pôdy boli kamenice doprevádzané i terasami ukončenými kamenným múrikom. V mnohých prípadoch bola do múrikov ukladaná i spodná časť kameníc.
Je zrejmé, že kamenice vznikali kontinuálne, otázne sú však ich počiatky. Prieskumom na Suchom vrchu v Pezinku sa nám podarilo v profile porušenej kamenice (a v jej okolí) natrafiť na neskorostredoveké pamiatky - zlomky hrncov, ktoré sa do telesa kamenice dostali ako odpad, aby sa zabránilo úrazom, ktoré mohli ostré črepy v pôde zapríčiniť. Popri črepoch nádob sa do kamenice dostal i fragment tzv. miskovitej kachlice z kachľovej pece, ktorá mohla byť umiestnená v prípadnej stavbe - prístrešku. Kachlice vystupujú v 15. storočí na hradoch, v kláštoroch a v mestách. Nález kachlice v extraviláne nie je bežným javom, je však zrejmé, že ako ostatné nálezy súvisí so stredovekým zemepanským mestečkom.
S budovaním kameníc sa vo všeobecnosti počítalo od 16. storočia, nálezy zo Suchého vrchu poukazujú na existenciu včasnejšieho horizontu výstavby, ktorý možno datovať do priebehu 15. storočia.
Napriek tomu, že kamenice už dávno stratili svoju funkciu dodnes zostali najzreteľnejšími dokladmi neúnavnej práce vinohradníkov, ktorú budú pripomínať ešte dlhé veky.

Ohodnoťte článok: