Dobrovoľný hasičský zbor má 130 rokov

Martin Hrubala, gg / Apríl 2004 / Prečítané 2879 krát
Hoci 130 rokov nie je z pohľadu histórie európskeho hasičstva bombastický vek, v rámci našich regionálnych reálií patrí toto jubileum už k úctyhodným. Je priam nevyčísliteľné koľko práce sa za ten čas vykonalo a čo všetko sa vďaka fungovaniu organizovaného hasičského spolku podarilo nielen v Pezinku, ale aj v širokom okolí, zachrániť pred požiarmi. Najväčším vyznamenaním a ocenením pre dobrovoľných hasičov za tieto činy však nie sú oslavné články, medaily a pamätné diplomy (i keď aj tie sú milým gestom), ale práve spomínaná 130 ročná činnosť, ktorá tak jasne svedčí o význame, potrebnosti a neutíchajúcom záujme Pezinčanov o ich služby.

   Vznik Dobrovoľného hasičského zboru sa neodmysliteľne spájal s Františkom Meisslom, vtedy policajným kapitánom mesta. Mal na starosti aj hasičskú prevenciu a likvidáciu prípadných požiarov. Ako zodpovedný „otec mesta“ videl zložitú situáciu v požiarnej ochrane, ktorá nastala najmä po definitívnom zrušení cechov v r. 1872. Tie totiž dovtedy zohrávali veľmi dôležitú úlohu pri likvidácii ohňov, keď členovia jednotlivých remesiel mali v prípade vypuknutia požiaru určené presné úlohy a postupy. Preto navrhoval, ako sa dozvedáme zo zápisnice mestskej rady, zriadiť stálu požiarnu stráž. Uznesením magistrátu bolo konštatovanie, že sú potrební požiarni strážnici s ročným platom 96 zlatých. Finančnú ťarchu stráženia mali znášať obyvatelia. Majiteľ celého domu 1 zlatý, majiteľ polovičného domu 50 grajciarov, majiteľ štvrtinového domu 30 grajciarov. Majitelia obchodu platili príplatok 50 grajciarov. Obdobie stráženia od 1. apríla do konca septembra v čase od 22.00 do 3.00 hod. Od 1. októbra do konca marca v čase od 21.00 do 4.00 hod. Kontrolou požiarnych strážnikov boli poverení miestni strážnici. Napriek tejto iniciatíve bol Meissl naďalej nespokojný s požiarnou situáciou, preto dňa 10. januára 1874 vydal výzvu obyvateľom Pezinka, aby sa najmä mužská populácia pridala k myšlienke vytvorenia dobrovoľného hasičského spolku. Výzva sa stretla s veľkým ohlasom a hneď na druhý deň 11. januára 1874 sa dostavil pomerne veľký počet záujemcov na ustanovujúce valné zhromaždenie, ktoré zvolilo tzv. dočasný výbor. Bol poverený zabezpečiť všetky náležitosti okolo registrácie a organizovania zboru. Dočasným predsedom sa stal František Meissl. Dátum 11. január tak dodnes pezinskí dobrovoľní hasiči považujú za deň vzniku svojej organizácie a každoročne si ho slávnostne pripomínajú. Členmi spomínaného dočasného výboru sa stali títo mešťania: František Meissl, Samuel Tamaško, Karol Toth, Michal Zsembéry, Gustáv Šmogrovič, Móric Karig, Viliam Jermendy, Ján Ney, Ľudovít Taubinger, Hieronim Brizzi a Ondrej Eissele. Týmto ľuďom patrí nesporne veľké uznanie za to, že obetovali svoj čas, peniaze a schopnosti pre zbor ešte v čase, keď to nebolo vecou prestíže ani popularity. Archívny materiál nám prezrádza, že dočasný výbor sa obrátil na zastupiteľský zbor so žiadosťou o povolenie založiť Dobrovoľný hasičský spolok a s prosbou o finančnú podporu. Ten vytvorenie zboru privítal a prisľúbil prispievať ročne sumou 150 zlatých na fungovanie spolku a navyše zložil na začiatok jednorazovú podporu 1500 zlatých. Všetka pomoc však bola podmienená schválením hasičského spolku uhorským ministerstvom vnútra, čo bola vtedajšia nevyhnutnosť. Dočasný výbor vypracoval 15 bodové stanovy spolku podpísané Františkom Meisslom - dočasným predsedom ako i starostom Ottom Weinbergerom a 16. februára 1874 boli zaslané na schválenie do Budapešti. Ministerstvo vnútra ich však 21. februára 1874 vrátilo obratom na doplnenie. Po ich úprave boli stanovy nakoniec definitívne schválené 9. marca 1874, jeden exemplár bol vydaný F. Meisslovi, druhý sa mal uložiť do mestského archívu.
Po finalizácii v oblasti právnej, ostávalo zabezpečiť tvoriaci sa hasičský zbor taktiež finančne, kádrovo a materiálne. K už spomenutej peňažnej podpore zo strany mesta člen dočasného výboru Michal Zsembéry zorganizoval v Pezinku verejnú zbierku, počas ktorej sa vyzbieralo 812 zlatých a 60 grajciarov. Okrem týchto financií pomohol dobrovoľným hasičom aj výnos z prvej hasičskej zábavy dňa 15. marca 1874 v sume 122 zlatých, 120 zlatých poskytla hasičská poisťovňa a bol tu aj prísľub, ktorým sa podporujúci členovia spolku zaviazali ročne prispieť sumou 2 zlaté.
Aktivita, energia a zanietenosť prvých členov hasičského zboru bola veľká, čomu nasvedčovalo aj to, že prvé cvičenie sa uskutočnilo už 25. januára 1874, teda viac než mesiac predtým, ako boli dobrovoľní hasiči oficiálne zaregistrovaní. Dočasný výbor požiadal a poveril vedením výcviku poručíka Júliusa Voita, veliteľa dobrovoľných hasičov v Bratislave, ktorý cvičil aj svojich kolegov v Trnave. Od uskutočnenia prvého výcviku sa potom každú nedeľu počas dvoch mesiacov usilovne cvičilo a pracovalo, výsledkom čoho bolo, že dňa 20. marca 1874 sa mohol voliť dôstojnícky zbor. Hlavným veliteľom sa stal František Meissl, jeho zástupcom Michal Zsembéry, tajomníkom Ondrej Eisele. Za poručíkov boli zvolení Moritz Karig, Ferdinand Kutschka, Karol Prachár a Ondrej Eisele. Vedenie spolku sa ukázalo aj dobrým taktikom a diplomatom, keď verejne ponúklo miesto predsedu starostovi mesta Ottovi Weinbergerovi. Ten ho prijal a týmto krokom sa zabezpečila aj podpora magistrátu.
Prvá striekačka, zakúpená od firmy Müller vo Viedni, došla do Pezinka 6. apríla 1874, o týždeň neskôr 12. apríla 1874 sa uskutočnila jej verejná prezentácia a skúška na námestí. Nedopadla „slávne“, pretože po vytiahnutí na vrchol veže do výšky 30 metrov sa hadica roztrhla a striekajúca voda zmáčala všetkých naokolo. Prvým skutočným krstom ohňom prešli dobrovoľníci 27. mája 1874, kedy horel dom č. 26. Signál „Alarm“ zaznel o 8.15 hod. a o 9.30 bol už požiar zlikvidovaný. Týmto úspešným vystúpením dokázali hasiči svoju vycvičenosť, životaschopnosť a získali priazeň verejnosti. Počet záujemcov rýchlo rástol a tak do konca r. 1874 mal Dobrovoľný hasičský zbor už 97 členov: kapitána, jeho zástupcu, 11 dôstojníkov, 10 lazičov, 9 ratovníkov, 41 pompierov, 19 usporiadateľov a 5 trubačov. Úlohou kapitána a dôstojníkov bolo riadenie a usmerňovanie celého zásahu, laziči (Steigeri) mali na starosti dovoz, poskladanie a manipuláciu so striekačkou a hadicami. Ratovníci (Retteri) zachraňovali všetko čo bolo ohrozené ohňom a ich nevďačnou úlohou bolo aj utešovať poškodených, pompieri (Pompieri) pumpovali vodu do striekačky. Usporiadatelia (Ordneri) sa vyberali z vážených obyvateľov mesta, ktorí zabezpečovali poriadok okolo miesta, kde došlo k požiaru. Trubači (Hornisten) oznamovali každý poplach trúbením a pri zásahu predávali povely veliteľa hudobnými signálmi.
Do konca roka 1874 horelo v meste spolu šesťkrát, vždy sa preukázala odvaha, pohotovosť a zohratosť dobrovoľných hasičov, ktorí postupne začali platiť za najváženejší a najväčší pezinský spolok. Základy tak boli položené a zbor sa v ďalších rokoch úspešne rozvíjal.
Pri príležitosti 130 výročia trvania Dobrovoľného hasičského zboru v Pezinku usporiada Malokarpatské múzeum v Pezinku výstavu pod názvom Horí, Horí!!! Predstaví históriu pôsobenia tohto zboru v našom meste, jeho postupný vývoj a významné míľniky doterajšej činnosti. Návštevník bude mať možnosť vidieť množstvo pútavých fotografií, uniforiem, prílb, čapíc, historických dokumentov, nástrojov a veľa ďalších zaujímavostí. Ako pútač bude napríklad vystavená na dvore Malokarpatského múzea stará historická striekačka. Okrem Dobrovoľného hasičského zboru bude na výstave predstavená aj Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky a Hasičský a záchranný zbor v Pezinku. Vernisáž výstavy sa bude konať dňa 4. mája 2004 (na sv. Floriána) od 17.00 hod. na dvore Malokarpatského múzea a pred ním. Otvorenie bude spestrené slávnostným pochodom jubilujúcich členov Dobrovoľného hasičského zboru v Pezinku, ukážkou hasičského zásahu, vyťahovaním z vraku auta, dychovou hudbou a prezentáciou výstavy. Tá potrvá do 31. júla 2004 a aj touto formou pozývame všetkých záujemcov do výstavných priestorov Malokarpatského múzea v Pezinku, kde vás srdečne očakávame a vopred sa na vás tešíme.

V roku 1927 bolo postavené nové hasičské depo pri parku, na ktoré venovali peniaze členovia zboru a občania mesta. Pozemok venovala cirkev, spolok pezinských Nemcov a mesto.
Po skončení 2. svetovej vojny nastali v zbore veľké zmeny. Do obnovy zboru sa pustil veliteľ Michal Strapák spolu s Jozefom Fischerom, Jánom Korčekom, Petrom Lehotom, Viktorom Ružičkom, Františkom a Štefanom Guštafíkom, Jánom a Petrom Slimákom, Ľudovítom Farbulom, Viktorom Skovajsom, Pavlom, Ondrejom, Karolom a Gustávom Čechovcami, Michalom Farkašom a ďalšími. Vo funkcii veliteľov sa vystriedali Vojtech Zubay, Pavel Šipoš, Jozef Hanúsek, Jozef Vík. Neskôr to bol Pavol Čajkovič, ktorý túto funkciu vykonával až do roku 1977. Vystriedal ho Ján Guštafík.
Členmi zboru boli mnohí známi Pezinčania ako - Ján Zigmundík, Ľudovít Rajter (otec známeho dirigenta), MUDr. Peter Krištúfek, v súčasnosti najstaršia občianka Brigita Čechová, herci Jozef Hanúsek a Milan Mlsna, dlhoročný predseda učiteľ Robert Pullman, Hilár Kovačovský, Štefan Mrva, Jozef Hupka, František Kovačovský, Jozef Féder, Rudolf Turanský a ďalší.
Dnes má Dobrovoľný hasičský zbor v Pezinku 99 členov (74 mužov a 25 žien). Dlhoročným predsedom je Gabriel Guštafík. Hlavnou náplňou zboru v súčasnosti je prevencia, požiarno asistenčné služby, činnosť družstva civilnej obrany, požiarnický šport a práca s deťmi a mládežou.


Ohodnoťte článok: