Niekoľko zaujímavostí o rode Františka Meissla

Martin Hrubala / Marec 2004 / Prečítané 2375 krát
Napriek skutočnosti, že významný Pezinčan, lekárnik, dlhoročný mešťanosta, mestský kapitán, spoluzakladateľ a prvý riaditeľ Pezinsko-modransko-svätojurskej sporiteľne, zakladateľ, veliteľ a neskôr čestný predseda Dobrovoľného hasičského spolku, príležitostný maliar, autor prvej sumarizačnej brožúrky o dejinách mesta, otec pezinského muzejníctva a sirotský predseda František von Meissl mal šľachtický pôvod, absentovala vedomosť o jeho erbe, i keď logika veci nasvedčovala, že ho musel mať. V tejto súvislosti sme sa zamerali na "znovuobjavenie" erbu rodiny von Meissl a pri tejto príležitosti sa nám podarilo zistiť niekoľko nových údajov o tomto rode.
Erb rodiny von Meissl   Erbom rodiny von Meissl je v modrom poli na zelenej pažiti stojaca strieborná veža, čierno lemovaná so zavretými dverami, oknom a trojitým cimburím. Klenotom na dvoch k sebe privrátených strieborných prilbách sú zo zlatých korún vyrastajúce tri pštrosie perá, prostredné strieborné, zvyšné modré. Spod koruny sa stáčajú strieborno modré prikrývadlá.
Meisslovci nepatrili medzi starobylú šľachtu, nobilitovaný bol až Leopold Meissl, Františkov starý otec. Leopold bol majiteľom panstva Freyenthurn pri Mannswörthe (súdny obvod Schwechat) a za zásluhy o rozvoj krajinskej ekonomiky a chov dobytka bol vo Viedni diplomom dňa 14. marca 1807 povýšený do dedičného rytierskeho stavu. Spomínaný Leopold prevzal panstvo vo veľmi zúboženom stave a svojou usilovnosťou a vytrvalosťou z neho spravil vzorové hospodárstvo. Dňa 19. marca 1809 bol Ignácom pánom z Keesu uvedený do rytierskeho stavu tzv. novej šľachty.
Leopoldov syn Eduard prišiel v dvadsiatich rokoch 19. storočia do Pezinka a natrvalo sa tu usadil a kúpil lekáreň v mestskej radnici. Narodil sa v r. 1799, a ako 33-ročný sa stal v r. 1832 pezinským mešťanom. Z archívneho materiálu sa dozvedáme, že v čase svojho prijatia za mešťana bol rímsko-katolíckeho vierovyznania, povolaním lekárnik, bol ženatý. Jeho manželkou sa stala Pezinčanka Terézia Karolína Dreherová. Dňa 9. januára 1837 sa im narodil nám známy František Meissl, ktorý dostal pri krste 11. januára 1837 tri mená: František, Karol, Imrich. Za nový považujeme fakt, že pred Františkom sa Eduardovi a Terézii narodila v r. 1833 ešte dcéra Ružena, ktorá bola pokrstená 14. novembra 1833. Žial, čoskoro ako štvrťročná, zomrela 11. februára 1834 na týfus, čo bolo v tom čase bežným javom. Okrem nej mal František ešte troch mladších súrodencov: brata Eduarda Mauricia (krstený 25.9. 1840, zomrel ako osemmesačný na horúčku 3. júna 1841), sestru Leopoldínu Teréziu Magdalénu (krstená 3. mája 1843, zomrela skoro štvorročná na záškrt 21. novembra 1846), Teréziu, Máriu (krstená 22. októbra 1844, bližšie podrobnosti zatiaľ nepoznáme). Meisslovci bývali v dome č. 83 (vtedajšie číslovanie). Dňa 10. marca 1862 Eduard vo veku 63 rokov zomrel (gangréna) a bezprostredne po ňom prebral vedenie lekárne syn František.
František Meissl mal šesť detí, z ktorých sa dospelosti dožili len August, Izabela a Rudolf. Mimoriadne tragický bol rok 1878, keď v rozpätí necelých dvoch týždňov zomreli synovia Július (päťročný, záškrt, pochovaný 1. novembra 1878) a Richard (osemročný, záškrt, pochovaný 10. novembra 1878). Okrem nich 23. novembra 1881 zosnula aj dcéra Mária vo veku šesť rokov. Dňa 26. decembra 1883 ako 76-ročná opustila svet aj Františkova matka Terézia.
V Pezinku fungovali už od konca 17. storočia dve lekárne. František Meissl po prevzatí otcovej lekárne kúpil v r. 1863 aj druhú od Františka Denglera, ktorá bola známa pod firemným názvom Čierny orol a získal tak monopol. Na zasadnutí mestskej rady 4. septembra 1866 však predložil magistrátu žiadosť, aby mohol jednu lekáreň zatvoriť, pretože ako sám dôvodil " je nemysliteľné, aby boli v prevádzke pri tak malom počte obyvateľov obe lekárne avšak v budúcnosti sa zaväzuje ju otvoriť podľa potreby na návrh magistrátu." V poznámkovom zošite Dušana Ježíka, niekdajšieho riaditeľa Malokarpatského múzea, sme objavili zaujímavú doplňujúcu informáciu, ktorá nám poodhalila aj národnostú orientáciu Františka Meissla. Podľa tohto prameňa, ktorý sa odvoláva na dôverného Meisslovho spolupracovníka Ing. Fedora Jamnického, bol František Meissl silný Nemec, ktorý sa snažil aj o organizovanie a kultúrne pozdvihovanie Pezinčanov nemeckej národnosti. Tieto poznámky považujeme spolu s už všeobecne známymi údajmi za začiatok komplexného spracovania osobnosti a rodiny Františka von Meissla v ďalšej budúcnosti.


Ohodnoťte článok: