Problém, ktorý sa dotýka každého z nás

Február 2004 / Prečítané 1575 krát
V našich novinách sme v minulom čísle priniesli odpovede na viaceré vaše otázky, ktoré ste adresovali primátorovi mesta. Aj po termíne (15. január), ktorý sme stanovili na prvý okruh otázok, prišli do redakcie vaše listy s otázkami pre primátora a iných zodpovedných pracovníkov Mesta. Naša čitateľka Helena Zacharová primátorovi Oliverovi Solgovi píše:

   V mnohých anketách, prezentovaných v pezinských médiách, naši občania vcelku dávajú najavo svoju spokojnosť s vývojom v našom meste, s riešením problémov, ktoré ich ťažia. Pezinok nestagnuje, naopak, neustále sa rozvíja a postupne dostáva svoju novú, lepšiu a krajšiu tvár. Predstavitelia mesta volení nami občanmi, plnia svoje záväzky voči nám, voči svojmu mestu. Vnímam to tak i ja, z pohľadu bežného Pezinčana.
Jeden problém, ktorý sa už dotkol celkom iste každého z nás, akoby sa vyhýbal našej ľudskej potrebe riešiť ho. Hádam je to spôsobené citlivosťou, smútkom, ktorý obostiera našu dušu a núti nás ďalej sa ním nezaoberať. Dotkne sa nás totiž vždy v tej najťažšej chvíli: pri poslednej rozlúčke s človekom, ktorý nám bol blízky, ktorého sme poznali celý život, s ktorým sme pracovali, ktorého sme milovali.
Len celkom nedávno, pri rozlúčke s človekom, ktorého sme odprevádzali na jeho poslednej ceste na našom cintoríne, v krutom januárovom mraze, ma pri pohľade na "zmrznutých", užialených príbuzných napadli otázky, ktoré si dovolím položiť Vám, pán primátor:
Ako je možné, že prosperujúce mesto, vychádzajúce v ústrety svojim občanom, zabúda na nich vo chvíli pre nich najťažšej? Ako je možné, že smútiaci sú počas smútočného obradu nútení odolávať rôznym poveternostným podmienkam, či už je to neznesiteľná páľava, silný dážď a vietor, krutý mráz či fujavica? Plánujete v blízkej budúcnosti výstavbu jednoduchého prístrešku pre pozostalých, aký bežne nájdeme v blízkych dedinách a v mnohých mestách na Slovensku?
Verím, že tento problém ste neriešili zatiaľ len preto, že ste sa s podobnou požiadavkou občanov ešte nestretli. Ak je to tak, pýtam sa vás, milí Pezinčania, nezaslúžite si v dnešnej modernej dobe, plnej počítačov, internetov a supermarketov dôstojné miesto, kde by ste sa v pokoji mohli rozlúčiť s milovaným človekom? Pán primátor, dúfam, že v spolupráci s pezinskou pohrebnou službou nájdete riešenie. Umožníte tak svojim spoluobčanom, aby si pri poslednej rozlúčke so zosnulým mohli sadnúť, aby sa mohli odovzdať žiaľu, smútku, spomienkam a nie bojovať s nepríjemným počasím.
Verím, že sa týmto problémom budete zaoberať a nebudete argumentovať nedostatkom financií, nedostatkom miesta na cintoríne a pod. Dokážte nám, vašim voličom, ako už veľakrát predtým, že ste muž na správnom mieste.
Teším sa aj v mene mnohých Pezinčanov na Vašu odpoveď!

Odpoveď primátora:

   Tento problém je starou bolesťou nášho mesta, viem, že už v minulom období bola snaha riešiť ho. My sme urobili už aj konkrétne kroky, požiadali sme Katedru architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, prof. Michala Šarafína, aby so svojimi študentmi vypracovali niekoľko modelov zastrešenia pred Domom smútku v Pezinku. Po vybratí najvhodnejšieho riešenia naplánujeme do mestského rozpočtu finančné prostriedky na jeho realizáciu. Táto by sa mohla uskutočniť v budúcom roku.
Súčasný stav je ozaj neúnosný, sám som si to uvedomil v týchto zimných mesiacoch, lebo keď prší alebo sneží, je to nedôstojné prostredie na akt rozlúčky so zomrelým.


Ohodnoťte článok: