Posviacka Kultúrneho domu v roku 1936

Peter Sandtner / December 2003 / Prečítané 2952 krát
Okresný súd v Modre poslal v roku 1936 Štátnemu zastupiteľstvu v Bratislave správu o posviacke Kultúrneho domu (neskoršieho kina Zora, dnešného Kresťanského domu na Sládkovičovej ul. v Pezinku), aby si dal preveriť, či príhovory hostí na tejto slávnosti boli politicky neškodné. Vďaka tomu môžeme túto udalosť podrobne zrekonštruovať.
Jednota Orla a združené Kultúrne spolky v Pezinku oznámili 4.8. 1936 Okresnému úradu v Modre konanie podujatia a žiadali o povolenie na sprievod mestom. Žiadosť podpísal pezinský farár, dekan vdp. Vendelín Krištúfek. Povolil to okresný náčelník dňa 8. augusta a upovedomil o tom vdp. V. Krištufka, Četnícku stanicu v Pezinku a Obecnú radu v Pezinku.
Niekdajší kultúrny dom a kino - v súčasnosti Kresťanský dom   Samotná slávnosť sa konala 16. augusta. Po svätej omši sa pohol prvý sprievod z Dolného kostola Božského Spasiteľa o 11.00 hod. a išiel Štefánikovou ulicou ku Kultúrnemu domu (KD), kde sa konala samotná posviacka. Z balkóna KD predniesol slávnostnú kázeň na tému Prečo staviame kultúrne domy? správca Spolku sv. Vojtecha z Trnavy Mons. Ján Postényi. Po ňom prehovoril trnavský kanonik Mons. Dr. Vojtech Janda o potrebe kultúry pre ľudstvo. Ďalej rečnil architekt Richter z Brna, ktorý odovzdal kľúče od KD starostovi Orla v Pezinku. Neskôr prehovorili senátor Ľudovej strany a staviteľ Ondrej Janček a dr. Vanček - okresný náčelník z Modry. Pred ukončením slávnosti zahrali štátnu a pápežskú hymnu. Zúčastnilo sa asi 300 - 400 ľudí, potom nasledoval spoločný obed. O pätnástej vstúpil do miestnosti v KD vzácny hosť - poslanec a apoštolský protonotár Mons. Andrej Hlinka, priateľ dekana V. Krištúfka, ktorý ho už niekoľkokrát predtým v Pezinku na fare navštívil. Vo vnútri už bolo asi len okolo 100 ľudí. Práve týmto sa A. Hlinka ihneď prihovoril:
"Prichádzam k Vám zo Spiša, kde som sa tiež zdržoval v tých pohraničných obciach, ktoré pripadli Poľsku. Cesty poľské sú zarastnuté trávou, čo dokazuje, že medzi Poľskom a Československou Republikou nie je temer žiadnych stykov, čo je na škodu katolíctvu a Slavianstvu. Navštívili ma i Poliaci a ja som im povedal: Môžete od nás žiadať všetko, vám radi dáme, ale zo Slovenska nič!"
Chceme, aby v republike sme mali svoje slovenské úrady, slovenské súdnictvo, ja za seba nebojujem, lebo na moje miesto (fara v Ružomberku), ktoré obsadzuje Spišská Kapitula, dostane sa zase len Slovák, lebo my duchovní máme svoju autonómiu, ale za Vás, za železničiarov, četníkov, policajtov a financov bojujeme.
Svoju reč skončil o 16.15 hod. V ten istý deň sa uskutočnil aj druhý sprievod Orolstva spred kapucínskeho kostola Najsvätejšej Trojice a šiel ulicami Holubyho, Radničným námestím a Štefánikovou do Zámockého parku na verejné cvičenie Orla. V ich sprievode do parku kráčal aj sám Mons. Hlinka. Pred začatím cvičenia sa prítomným ešte prihovoril poslanec Karol Sidor. Hovoril o úlohe a poslaní Orolstva, telovýchovnom a kultúrnom spolku, ktorý háji svoj národ a svoju vieru. Krátko ešte prehovoril Mons. Hlinka, ktorý privítal Orlov z Moravy a Viedne. Po skončení prejavu zahrali štátnu hymnu a Orli začali cvičiť. Počas cvičenia odovzdala delegácia Orlov z Měnína na Morave, ktorú viedol Měnína na Morave, ktorú viedol architekt Richter, pezinskému starostovi Orla obraz sv. Cyrila a Metoda. Po skončení cvičenia o 17.30 hod. sa A. Hlinka odobral do KD. Prejavy boli hodnotené ako neškodné a prejav K. Sidora ako lojálny.
Jednota Orla zanikla v roku 1938, keď boli zrušené všetky podobné spolky. Činnosť Miestneho klubu Slovenského Orla v Pezinku bola obnovená v roku 2001, na čom má najväčšiu zásluhu pán Vladimír Milko.

Ohodnoťte článok: