Z histórie vinobrania v Pezinku

Ing. Eva Lupová / September 2003 / Prečítané 2132 krát
Prvé správy o pezinských vinohradoch a slávnostiach pri začiatku oberačiek - vinobraniach, pochádzajú z 13. storočia. Prvý dúšok Bakchovho daru museli ochutnať richtár, mešťanosta a páni senátori, samozrejme za vyhrávania cigánskej muziky. Neskôr pribudli alegorické sprievody na čele s alegorickým vozom ťahaným koňmi, ozdobeným stuhami a listami viniča. Okolo kráčali všetci, ktorí sa podieľali na dorobení vína. Na druhom voze bola ukážka prešovania hrozna a dievčatá dávali hosťom koštovať hrozno a mušt. Na treťom voze - lajtre - viezli sud starého vína, na ktorom trónila kráľovná slávnosti. Okolo poskakovali šašovia a zabávali obecenstvo. Všetko skončilo v hostincoch pri víne a tanci.
Hospodárska recesia v 19. storočí a začiatkom 20. storočia síce ochudobnila čaro oberačiek, ale stále sa slávilo vinobranie v pezinských viechach. Až v roku 1934 mestská rada rozhodla o obnovení pezinských vinobraní, 28. september bol ňom zrodu novej oberačkovej tradície. Na vtedajšom vinobraní sa zúčastnilo do 5000 hostí z celej republiky. Podobne to bolo aj v roku 1935. V období tesne pred 2. svetovou vojnou sa táto tradícia prerušila a až po vojne, v roku 1958 sa začali organizovať nové malokarpatské vinobrania. O rok neskôr boli po Modre oberačkové slávnosti v Pezinku a potom sa každý druhý rok obe mestá v úlohe hostiteľov striedali. Pokusy organizovať vinobrania aj vo Svätom Jure a Vajnoroch neuspeli. Iba Rača si organizuje vinobrania sama doteraz. V súčasnosti sa v zabezpečovaní malokarpatského vinobrania strieda naďalej Pezinok s Modrou. V Pezinku sú aktuálne úvahy v budúcnosti organizovať toto podujatie každoročne.

Ohodnoťte článok: