ERB OBCE CAJLA

Dr. Ján Milan Dubovský / Jún 2003 / Prečítané 2942 krát
Poznávacím znakom - erbom obcí, ktorých obyvatelia sa zamestnávali prevažne vinohradníctvom, sú viničné ratolesti, strapce hrozna, vinohradnícky nôž, ktorý predchádzal dnešným vinohradníckym nožniciam.
   Preto neudivuje, že aj Cajla, prvá obec pripojená k Pezinku, má v obecnej pečati vinohradnícky motív: vinohradnícky nožík a po stranách dva strapce hrozna s viničnými listami. Tento symbol nie je ojedinelý. Podobnú pečať ako Cajla mala aj obec Smrdáky v Senickom okrese, no bez viničných listov. Z okolia je známy erb Vajnor s vinohradníckym nožíkom a so strapcom hrozna a erb Kráľovej. Vidno teda, že aj obecné erby s vinohradníckou tematikou sa musia niečím líšiť. Neudivuje nás, že aj Cajla má v obecnej pečati vinohradnícky motív: vinohradnícky nôž s tzv. securis - sekerkou na vonkajšej strane, ktorou sa odsekávali hrubšie prúty viniča a po stranách dva strapce hrozna s viničnými listami.
Pečať Cajly sa zachovala aj na písomnosti obecného richtára zo 7. augusta 1738. Ide o tzv. pečať cez clonu a preto trochu ťažšie čitateľnú. Z kruhopisu pečate sa dá vyčítať, že je to Sigillum Calaense - cajlanská pečať. Ďalšia časť kruhopisu je nečitateľná. Vzhľadom na sfragistickú prax je pravdepodobné, že obec Cajla má samostatnú pečať od roku 1627, keď sa spolu s celým Pezinským panstvom (okrem mestečka Pezinka) dostala do zálohu grófovi Štefanovi Pálfimu.
Pre určenie erbu obce nie je podstatný kruhopis obecnej pečate. Hlavným a dôležitým je znamenie pečate, a to poznáme. Erb obce má v štíte znamenie - znak z pečate. Erb obce Cajly sa používal výlučne v obecnom pečatidle a v jeho odtla čkoch do vosku. Preto nepoznáme jeho heraldické sfarbenie. V zmysle heraldických pravidiel ho treba popísať takto: v zelenom štíte je v strede strieborný vinohradnícky nôž, po jeho stranách sú po jednom strapci zlatého hrozna s dvoma zlatými listami. Uplatnila sa tu heraldická zásada, že sa dáva farba na kov alebo kov na farbu. Kov, to je zlatá farba a striebro je biela farba. Keď sme zvolili zelenú farbu štítu, potom znamenie môže mať jedine zlatú alebo striebornú farbu. Zlatými sú strapce aj listy hrozna, vinohradnícky nožík je strieborný.
Obec Cajla používala obecnú pečať s týmto obecným znakom do roku 1910. Keďže nemala finančné prostriedky na zaplatenie nového pečatidla a jeho zapísanie do kmeňovej knihy pečatí, založenej v Budapešti, od roku 1910 používala iba nápisovú pečať bez erbu.
Uvedené údaje sú tie najzákladnejšie o dejinách Cajly. Obšírnejšie o Cajle píšu dvaja historici pracujúci na Dejinách Pezinka, ktoré vyšli tlačou vo vydavateľstve Obzor v roku 1982: Univ. prof. Juraj Žudel a PhDr. Ján Dubovský. Tieto údaje o Cajle sa nachádzajú v uvedenej knihe na str. 212 - 217. Z textu vidno, že Cajla bola bohatou poddanskou dedinou s prevahou vinohradníckej pôdy. Žili v nej prisťahovaní Nemci, v 16. storočí aj Chorváti.
Nazdávam sa, že Cajla si zaslúži nielen tieto základné údaje, ale aj samostatnú publikáciu. O Cajle píšem aj v knihe Peripetie slobody (Pezinská čítanka), ktorá vyšla v Pezinku v roku 1997. Sú to krátke state z dejín Cajly, uverejňované v časopise Pezinčan.
Erb Cajly je svedectvom, že Cajla bola vinohradníckou obcou. Dnes je nielen zastávkou na Malokarpatskej vínnej ceste, ale aj súčasťou širšieho malokarpatského vinohradníckeho regiónu od Bratislavy po Smolenice.


Ohodnoťte článok: